Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) usporiadal v dňoch 26. júna až 1. júla tradičný výskumný tábor. V tomto roku jeho účastníci skúmali zvyky a tradície Slovákov z okolia Dabašu-Šáre.
Slávnostné otvorenie tábora sa uskutočnilo 27. júna v miestnom oblastnom dome. Účastníkov privítali riaditeľka VÚSM Anna Kováčová a zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ondrej Csaba Aszódi, program moderovala Alžbeta Uhrinová-Hornoková. Prítomní si mohli vypočuť prednášky o Šáre, o aktivitách miestnych Slovákov a o doterajších výskumoch.
Mestskú časť Šára predstavili viceprimátorka Tünde Pálinkásová Balázsová a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Ružena Garajská Božiková. Bývalý člen zboru Koloman Pataki povedal niekoľko slov o príchode Slovákov na územie Šáry a zmienil sa o presídlení niekoľkých šáranských rodín do Kalinkova r. 1947. Po prestávke nasledovali prednášky vedúcej Katedry slovanskej filológie budapeštianskej univerzity ELTE Márie Žilákovej o jazyku Šáranov a o kontaktoch so širším a užším regiónom v dvoch zložkách tradičnej kultúry – ľudovom liečení a ľudovej religiozite. O úradnom hlásení vládneho komisára Adolfa Pechánya o obci Šára prednášala prítomným A. Kováčová. Po odznení organizačných informácií a pokynov nasledoval obed a následne sa začal viacdňový výskum v teréne.
V tábore sa zišli vedeckí pracovníci viacerých inštitúcií zo Slovenska a z Maďarska. Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FFUK) reprezentovali Magdaléna Paríková, Zita Škovierová a Jana Kerekretyová, ktoré skúmali vysťahovanie, reemigráciu, resp. rodinné zvyklosti a ľudové obyčaje miestnych Slovákov. Miroslav Kazík z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave skúmal živé, neoficiálne a neúradné mená miestnych obyvateľov, Katarína Balleková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied (SAV) zase svojské nárečie v Dabaši. SAV zastupovala aj Eva Krekovičová z Ústavu etnológie, ktorá sa venovala skúmaniu sakrálnych piesní. Z Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre pricestovalo až kvarteto výskumníkov. Jaroslav Čukan sa venoval medzilokálnym kontaktom, Ladislav Lenovský sa zameral na transformáciu identity vplyvom urbanizácie, globalizácie, etnicity, konfesionality a socioekonomických činiteľov. Boris Michalík sa zameral na vplyv urbanného prostredia ako jedného z asimilačných faktorov na etnickú identitu a tradičnú kultúru miestnych Slovákov, ako aj na identifikáciu asimilačných faktorov v Dabaši-Šáre v historickom priereze až po súčasnosť. Peter Chrastina sa venoval využívaniu krajiny slovenskej enklávy Dabaša-Šáre. Rad výskumníkov zo Slovenska uzatvorila pracovníčka Slovenskej národnej knižnice v Martine Viera Sedláková, ktorá skúmala ľudový cirkevný život a každodenný život miestnych Slovákov.
V hojnom počte boli prítomní aj výskumníci z maďarských inštitúcií. Archeologička Múzea Károlya Viskiho z Kalocse Rozália Kustárová sa venovala zemepisným názvom okolia, riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová zase tradičnej tanečnej kultúre, ľudovým piesňam, výročným zvykom a ľudovému odevu miestnych obyvateľov. Segedínsku univerzitu zastupovali študenti Peter Pečeňa a Ákos Tarkó, ktorí sa venovali výučbe slovenského jazyka a literatúry ako predmetu v miestnej škole, resp. dvojitej identite príslušníkov mladšej i staršej generácie. Z budapeštianskej univerzity ELTE okrem jej vedúcej M. Žilákovej, skúmajúcej ľudový a cirkevný život miestnych obyvateľov, prišiel aj študent Juraj Ráďanský, ktorý skúmal cirkevný život miestnych Slovákov, resp. ich živé, neoficiálne a neúradné mená.
Pochopiteľne, ani samotný organizátor, teda VÚSM, si nenechal ujsť príležitosť bádania. Jeho riaditeľka A. Kováčová skúmala spoločenskú a spolkovú činnosť miestnych obyvateľov a ich kontakty s hlavným mestom, Anna Divičanová, A. Uhrinová-Hornoková a Tünde Tušková sa zase venovali viacerými účastníkmi skúmaným živým a neoficiálnym menám miestnych Slovákov. Referentky Zuzana Kunovacová Gulyásová a Magdaléna Laczová sa sústredili na ľudové stravovanie v Šáre.
Popri práci čakali na účastníkov aj fakultatívne programy v podobe návštevy skúšky miestneho citarového súboru, Speváckeho zboru Rozmarín a tanečného súboru. Aj tie však boli ideálnym terénom na zachytávanie informácií, veď výskumníci na nich mohli lepšie spoznať respondentov, porozprávať sa s nimi.
Výskumníkov aj tém bolo neúrekom a tak 30. júna počas večerného vyhodnotenia činnosti národopisného tábora za účasti predsedu CSS Jána Fuzika a informátorov sa bádateľom ušli po tri minúty na stručné zhrnutie svojich skúseností a zistených informácií. Účastníci si jednohlasne pochvaľovali výborné podmienky, ktoré im zabezpečili organizátori a samotný terén. Ďakovné slová na adresu veľmi ochotných a nápomocných miestnych obyvateľov - informátorov nemali konca-kraja. Lingvisti sa zhodli v tom, že Šára je ideálnym terénom pre ich prácu a podarilo sa im zhromaždiť aj cenný materiál k výskumnému projektu „Slovenské priezviská v Maďarsku“, ktorý by mal vyústiť do vydania Atlasu slovenských priezvisk. Zaujímavý objav zaregistroval výskumník J. Čukan, keď sa prechádzal v šáranskom cintoríne. Zistil, že v Nových Sadoch vzdialených od Nitry na
Podľa A. Kováčovej tábor nebolo ľahké zorganizovať tak po finančnej, ako ani po organizačnej stránke, no vydaril sa, výskumníci nadobudli nové cenné poznatky, fakty a spoznali veľmi ochotných, ústretových ľudí. Účastníci, ktorí sa po ukončení tábora rozpŕchli do svojich materských inštitúcií, majú do 31. augusta napísať a zaslať organizátorom svoje štúdie o výsledkoch svojich výskumov, z ktorých ešte tohto roku plánujú vydať zborník.
(zp)