Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) usporiadal v dňoch 26. júna až 1. júla tradičný výskumný tábor. V tomto roku jeho účastníci skúmali zvyky a tradície Slovákov z okolia Dabašu-Šáre.

Slávnostné otvorenie tábora sa uskutočnilo 27. júna v miestnom oblastnom dome. Účastníkov privítali riaditeľka VÚSM Anna Kováčová a zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ondrej Csaba Aszódi, program moderovala Alžbeta Uhrinová-Hornoková. Prítomní si mohli vypočuť prednášky o Šáre, o aktivitách miestnych Slovákov a o doterajších výskumoch.

Mestskú časť Šára predstavili viceprimátorka Tünde Pálinkásová Balázsová a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Ružena Garajská Božiková. Bývalý člen zboru Koloman Pataki povedal niekoľko slov o príchode Slovákov na územie Šáry a zmienil sa o presídlení niekoľkých šáranských rodín do Kalinkova r. 1947. Po prestávke nasledovali prednášky vedúcej Katedry slovanskej filológie budapeštianskej univerzity ELTE Márie Žilákovej o jazyku Šáranov a o kontaktoch so širším a užším regiónom v dvoch zložkách tradičnej kultúry – ľudovom liečení a ľudovej religiozite. O úradnom hlásení vládneho komisára Adolfa Pechánya o obci Šára prednášala prítomným A. Kováčová. Po odznení organizačných informácií a pokynov nasledoval obed a následne sa začal viacdňový výskum v teréne.

V tábore sa zišli vedeckí pracovníci viacerých inštitúcií zo Slovenska a z Maďarska. Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FFUK) reprezentovali Magdaléna Paríková, Zita Škovierová a Jana Kerekretyová, ktoré skúmali vysťahovanie, reemigráciu, resp. rodinné zvyklosti a ľudové obyčaje miestnych Slovákov. Miroslav Kazík z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave skúmal živé, neoficiálne a neúradné mená miestnych obyvateľov, Katarína Balleková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied (SAV) zase svojské nárečie v Dabaši. SAV zastupovala aj Eva Krekovičová z Ústavu etnológie, ktorá sa venovala skúmaniu sakrálnych piesní. Z Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre pricestovalo až kvarteto výskumníkov. Jaroslav Čukan sa venoval medzilokálnym kontaktom, Ladislav Lenovský sa zameral na transformáciu identity vplyvom urbanizácie, globalizácie, etnicity, konfesionality a socioekonomických činiteľov. Boris Michalík sa zameral na vplyv urbanného prostredia ako jedného z asimilačných faktorov na etnickú identitu a tradičnú kultúru miestnych Slovákov, ako aj na identifikáciu asimilačných faktorov v Dabaši-Šáre v historickom priereze až po súčasnosť. Peter Chrastina sa venoval využívaniu krajiny slovenskej enklávy Dabaša-Šáre. Rad výskumníkov zo Slovenska uzatvorila pracovníčka Slovenskej národnej knižnice v Martine Viera Sedláková, ktorá skúmala ľudový cirkevný život a každodenný život miestnych Slovákov.

V hojnom počte boli prítomní aj výskumníci z maďarských inštitúcií. Archeologička Múzea Károlya Viskiho z Kalocse Rozália Kustárová sa venovala zemepisným názvom okolia, riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová zase tradičnej tanečnej kultúre, ľudovým piesňam, výročným zvykom a ľudovému odevu miestnych obyvateľov. Segedínsku univerzitu zastupovali študenti Peter Pečeňa a Ákos Tarkó, ktorí sa venovali výučbe slovenského jazyka a literatúry ako predmetu v miestnej škole, resp. dvojitej identite príslušníkov mladšej i staršej generácie. Z budapeštianskej univerzity ELTE okrem jej vedúcej M. Žilákovej, skúmajúcej ľudový a cirkevný život miestnych obyvateľov, prišiel aj študent Juraj Ráďanský, ktorý skúmal cirkevný život miestnych Slovákov, resp. ich živé, neoficiálne a neúradné mená.

Pochopiteľne, ani samotný organizátor, teda VÚSM, si nenechal ujsť príležitosť bádania. Jeho riaditeľka A. Kováčová skúmala spoločenskú a spolkovú činnosť miestnych obyvateľov a ich kontakty s hlavným mestom, Anna Divičanová, A. Uhrinová-Hornoková a Tünde Tušková sa zase venovali viacerými účastníkmi skúmaným živým a neoficiálnym menám miestnych Slovákov. Referentky Zuzana Kunovacová Gulyásová a Magdaléna Laczová sa sústredili na ľudové stravovanie v Šáre.

Popri práci čakali na účastníkov aj fakultatívne programy v podobe návštevy skúšky miestneho citarového súboru, Speváckeho zboru Rozmarín a tanečného súboru. Aj tie však boli ideálnym terénom na zachytávanie informácií, veď výskumníci na nich mohli lepšie spoznať respondentov, porozprávať sa s nimi.

Výskumníkov aj tém bolo neúrekom a tak 30. júna počas večerného vyhodnotenia činnosti národopisného tábora za účasti predsedu CSS Jána Fuzika a informátorov sa bádateľom ušli po tri minúty na stručné zhrnutie svojich skúseností a zistených informácií. Účastníci si jednohlasne pochvaľovali výborné podmienky, ktoré im zabezpečili organizátori a samotný terén. Ďakovné slová na adresu veľmi ochotných a nápomocných miestnych obyvateľov - informátorov nemali konca-kraja. Lingvisti sa zhodli v tom, že Šára je ideálnym terénom pre ich prácu a podarilo sa im zhromaždiť aj cenný materiál k výskumnému projektu „Slovenské priezviská v Maďarsku“, ktorý by mal vyústiť do vydania Atlasu slovenských priezvisk. Zaujímavý objav zaregistroval výskumník J. Čukan, keď sa prechádzal v šáranskom cintoríne. Zistil, že v Nových Sadoch vzdialených od Nitry na 17 km žijú ľudia, ktorých priezviská sa zhodujú s takmer tuctom priezvisk v šáranskom cintoríne. Na základe toho usúdil, že istá časť Šáranov sa prisťahovala práve odtiaľ. Toto podľa neho potvrdzuje aj fakt, že starší občania Nových Sadov rozprávajú práve tak ako Šárania, len do reči nemiešajú maďarské slová.

Podľa A. Kováčovej tábor nebolo ľahké zorganizovať tak po finančnej, ako ani po organizačnej stránke, no vydaril sa, výskumníci nadobudli nové cenné poznatky, fakty a spoznali veľmi ochotných, ústretových ľudí. Účastníci, ktorí sa po ukončení tábora rozpŕchli do svojich materských inštitúcií, majú do 31. augusta napísať a zaslať organizátorom svoje štúdie o výsledkoch svojich výskumov, z ktorých ešte tohto roku plánujú vydať zborník.

(zp)