Logo

„Kmotra kmotru víta“ v Horných Peťanoch

ParHorPet20-01

V priestoroch Kultúrneho domu v Horných Peťanoch sa 20. februára popoludní opäť vrátili späť v čase. Miestna slovenská národnostná samospráva po druhý raz obnovila tradíciu, ktorá v minulosti spríjemňovala dlhé zimné večery na dedinách. Páranie peria, známe aj pod pomnožným podstatným menom páračky, bolo obľúbenou činnosťou spojenou s odpočinkom, zábavou, a nie je tomu inak ani dnes.

Myšlienka oživenia tohto zvyku vznikla spontánne. „Som chovateľkou husí a pred ich zarezaním mi pomocníčka vnukla myšlienku, že by sme mohli zužitkovať perie,“ spomenula predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Laczkovská Pápaiová. V obci, ktorá má okolo 550 obyvateľov, podľa jej slov husi alebo kačice chová asi 12 rodín, takže o materiál nie je núdza. „Tieto spoločenské aktivity zanikli pravdepodobne preto, lebo postupne o vankúše a paplóny plnené perím prestal byť záujem. Ďalší problém spočíva v ľuďoch, keďže čoraz menej sa stretávajú, nechodia na návštevy k susedom, radšej oddychujú doma. Prekvapili ma však členky nášho Slovenského klubu, ktoré sa na toto podujatie veľmi tešili. Vďaka nemu môžu opäť prežívať mladosť, zaspomínať si na staré časy a zaspievať si,” konštatovala predstaviteľka miestneho slovenského voleného zboru v obci, kde „skutočné“ páranie na naplnenie ušitých vankúšov sa naposledy konalo pred viac než štvrťstoročím.

ParHorPet20-02

Ani druhý ročník spoločenskej udalosti organizátorov nesklamal, do kultúrneho domu zavítalo okolo 30 záujemcov, ktorí dychtivo počúvali úsmevné príhody na páračkách a zvedavo sledovali techniku. Bola zastúpená každá veková skupina. Z. Laczkovská Pápaiová nám prezradila, že najmladší „zvedavec“ mal len pol roka a najstaršia páračka vek nad 75 rokov. „Ženy sa pri tejto činnosti veľa rozprávali o minulosti, zaspomínali si na fígle prefíkaných chlapcov, medzi ktorými nezabudnuteľné bolo pustenie vrabca. Po popáraní peria gazdiná hosťom ponúkla pripravené pokrmy, ako kukuricu s makom a pagáče z kysnutého cesta. My okrem posledného sme na záver akcie ponúkli čaj a fašiangové šišky,“ povedala Z. Laczkovszká Pápaiová a dodala, že ani mládež neodišla naprázdno, od organizátorov dostala čokoládu. Podľa predsedníčky sa ženy kedysi viackrát zišli v zimnom období, aby sa popri tejto mravčej robote porozprávali, zaspievali si slovensko-maďarské ľudovky a, samozrejme, sa pobavili.

ParHorPet20-03

Po očistení drobného peria napĺňali podušky. Aj Hornopeťania urobili dve, ktoré darovali najmladším hosťom stretnutia, dvojročnému Dušanovi Albertovi a päťročnému Balázsovi Haffnerovi. Veľké kusy peria, podľa slov Z. Laczkovszkej Pápaiovej, si staršie dievčatá zobrali domov.

ParHorPet20-04

„Potešila som sa, že mládež sa zaujímala o túto činnosť a zvedavo počúvala príbehy starších. Naším cieľom bolo predstaviť im tento polozabudnutý klenot predkov, oboznámiť ich s dôležitosťou párania a jeho technikou. Myslím, že sa nám podarilo uskutočniť úspešné podujatie. Videli sme na tvárach ľudí, že sa dobre cítia,“ dodala organizátorka s tým, že aj o rok uskutočnia túto akciu a oslovia viac chovateľov tejto pernatej zveri. Slovenská samospráva v Horných Peťanoch si však dlho neoddýchla, lebo 29. februára usporiadala zabíjačku a o týždeň na to Deň žien.

(ar)

Foto: Dalma Beňušovičová