V priestoroch Kultúrneho domu v Horných Peťanoch sa 20. februára popoludní opäť vrátili späť v čase. Miestna slovenská národnostná samospráva po druhý raz obnovila tradíciu, ktorá v minulosti spríjemňovala dlhé zimné večery na dedinách. Páranie peria, známe aj pod pomnožným podstatným menom páračky, bolo obľúbenou činnosťou spojenou s odpočinkom, zábavou, a nie je tomu inak ani dnes.

Myšlienka oživenia tohto zvyku vznikla spontánne. „Som chovateľkou husí a pred ich zarezaním mi pomocníčka vnukla myšlienku, že by sme mohli zužitkovať perie,“ spomenula predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Laczkovská Pápaiová. V obci, ktorá má okolo 550 obyvateľov, podľa jej slov husi alebo kačice chová asi 12 rodín, takže o materiál nie je núdza. „Tieto spoločenské aktivity zanikli pravdepodobne preto, lebo postupne o vankúše a paplóny plnené perím prestal byť záujem. Ďalší problém spočíva v ľuďoch, keďže čoraz menej sa stretávajú, nechodia na návštevy k susedom, radšej oddychujú doma. Prekvapili ma však členky nášho Slovenského klubu, ktoré sa na toto podujatie veľmi tešili. Vďaka nemu môžu opäť prežívať mladosť, zaspomínať si na staré časy a zaspievať si,” konštatovala predstaviteľka miestneho slovenského voleného zboru v obci, kde „skutočné“ páranie na naplnenie ušitých vankúšov sa naposledy konalo pred viac než štvrťstoročím.

Ani druhý ročník spoločenskej udalosti organizátorov nesklamal, do kultúrneho domu zavítalo okolo 30 záujemcov, ktorí dychtivo počúvali úsmevné príhody na páračkách a zvedavo sledovali techniku. Bola zastúpená každá veková skupina. Z. Laczkovská Pápaiová nám prezradila, že najmladší „zvedavec“ mal len pol roka a najstaršia páračka vek nad 75 rokov. „Ženy sa pri tejto činnosti veľa rozprávali o minulosti, zaspomínali si na fígle prefíkaných chlapcov, medzi ktorými nezabudnuteľné bolo pustenie vrabca. Po popáraní peria gazdiná hosťom ponúkla pripravené pokrmy, ako kukuricu s makom a pagáče z kysnutého cesta. My okrem posledného sme na záver akcie ponúkli čaj a fašiangové šišky,“ povedala Z. Laczkovszká Pápaiová a dodala, že ani mládež neodišla naprázdno, od organizátorov dostala čokoládu. Podľa predsedníčky sa ženy kedysi viackrát zišli v zimnom období, aby sa popri tejto mravčej robote porozprávali, zaspievali si slovensko-maďarské ľudovky a, samozrejme, sa pobavili.

Po očistení drobného peria napĺňali podušky. Aj Hornopeťania urobili dve, ktoré darovali najmladším hosťom stretnutia, dvojročnému Dušanovi Albertovi a päťročnému Balázsovi Haffnerovi. Veľké kusy peria, podľa slov Z. Laczkovszkej Pápaiovej, si staršie dievčatá zobrali domov.

„Potešila som sa, že mládež sa zaujímala o túto činnosť a zvedavo počúvala príbehy starších. Naším cieľom bolo predstaviť im tento polozabudnutý klenot predkov, oboznámiť ich s dôležitosťou párania a jeho technikou. Myslím, že sa nám podarilo uskutočniť úspešné podujatie. Videli sme na tvárach ľudí, že sa dobre cítia,“ dodala organizátorka s tým, že aj o rok uskutočnia túto akciu a oslovia viac chovateľov tejto pernatej zveri. Slovenská samospráva v Horných Peťanoch si však dlho neoddýchla, lebo 29. februára usporiadala zabíjačku a o týždeň na to Deň žien.

(ar)

Foto: Dalma Beňušovičová