Mesto Békešská Čaba, má stáročnú tradíciu v organizovaní jarmokov a trhov. Tieto podujatia boli kedysi životne dôležitými ekonomickými a spoločenskými udalosťami, kde sa stretávali poľnohospodári, remeselníci a kupci, aby si vymenili tovar a správy. Táto hlboko zakorenená tradícia sa v súčasnosti pretavuje do novej podoby, ktorá slúži predovšetkým oslave a zachovaniu jedinečného kultúrneho dedičstva.

Práve túto štafetu preberá Čabiansky jarmok, ktorý sa stal synonymom oslavy bohatej slovenskej identity regiónu. Aj tento rok – 25. októbra – sa presne o 11:00 otvorili brány nádvoria Domu slovenskej kultúry (DSK) aby privítalo návštevníkov na deň plný chutí, zvukov a autentickej slovenskej atmosféry. Podujatie, organizované Čabianskou organizáciou Slovákov, Slovenskou národnostnou samosprávou v Békešskej Čabe a ďalšími partnermi, bolo skutočným sviatkom komunity, ktorého cieľom nebola len prezentácia gastronómie, ale predovšetkým budovanie spoločenstva a vytváranie príležitostí na stretnutie členov rôznych slovenských organizácií z celého okolia. Podujatie otvorili predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a predseda Čabianskej organizácie Slovákov Bence Püski-Liker, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol, že okrem poskytnutia príležitosti ľuďom stretnúť sa a vychutnať si dobré jedlo, cieľom podujatia je aj upriamiť pozornosť na skutočnosť, že bez čabianskej slovenskej komunity by neexistovala čabianska klobása. Kultúrny program na javisku sa začal pestrou mozaikou talentov. Vystúpili žiaci 6. a 7. triedy miestnej slovenskej školy, Citarový súbor Iglice z Veľkého Bánhedeša, domáci spevokol Čabianska ružička, Tanečný súbor Zelený veniec z Ečera, Folklórny spolok Horenka z Kétšoproňu, Páví krúžok Borouka z Telekgerendášu, Citarový súbor Strapce z Békešskej Čaby a Zuzana Bartošová z Pitvaroša. Organizátori potvrdili, že je dôležité, aby bol tento tradičný jarmok každý rok spojený aj s iným druhom umenia, preto presne na poludnie bola v predsieni DSK vernisáž výstavy meďešskej výtvarníčky Márie Orestyákovej Bukovej, ktorá predstavila takmer 30 svojich malieb. „Umenie je mnohostranný pojem, jedinečné vyjadrenie tvorivých schopností, intelektuálnych kvalít a manuálnych zručností, ktorého cieľom je skrášľovanie a zlepšovanie sveta. Je to tvorenie pochádzajúce z ľudských rúk, srdca a ducha, tvorenie novej veci. Fundamentálnou vlastnosťou všetkých výtvarných diel je originalita, schopnosť produkovať neobvyklé, svojrázne a objavné odpovede, ktoré sa zakladajú na vzdialených asociáciách a vyznačujú sa prekvapujúcou vynaliezavosťou. Realizáciu týchto myšlienok môžeme vidieť na obrazoch Márie Orestyákovej Bukovej,“ uviedla členka predsedníctva ČOS Judita Molnárová Pribojská o maliarke.

Pani Orestyáková sa narodila v Meďeši, kde žije dodnes. Už v škole sa jej výtvory dostali na výstavy kresieb. Keď však dospela, výtvarné umenie zostalo pre ňu kvôli nedostatku času len snom. Až v roku 2011 mala možnosť opäť vziať do rúk štetec a naplno sa venovať svojmu koníčku. Jej umelecká dráha sa rýchlo rozbehla; jeden z jej obrazov bol vystavený na putovnej výstave „Pokojné krajiny“. Odvtedy sa neustále vzdeláva, pravidelne navštevuje univerzitné kurzy a maliarske tábory. Je aktívnou členkou Výtvarného tábora Združenia Józsefa Dezsőa a Maďarsko-Sikulského združenia. Vďaka radám učiteľov výtvarnej výchovy cíti, že jej vlastný štýl sa čoraz viac rozvíja. Väčšinu svojich obrazov maľuje v realistickom štýle, ale vyskúšala si aj abstraktný a konštruktivistický štýl. Jej obľúbené témy sú najmä krajiny, zátišia a kvety. Miluje zachytávať zázraky nášho stvoreného sveta a prostredníctvom umeleckých diel ich znázorňovať. Jej obrazy sú pravidelne prezentované na skupinových a samostatných výstavách. Vystavuje prevažne v Békešskej župe, ale aj v zahraničí, konkrétne v Komárne, Kovasne a Arade.

Srdcom i dušou jarmoku však zostala Gastronomická ukážka a ochutnávka jedál. V centre pozornosti boli zabíjačkové špeciality, no ponuka bola mimoriadne bohatá: od modzgóšky, cez krv na cibuli, pečenú klobásu, jaternice a cigánku, až po bravčový perkelt, plnenú kapustu a čabianske maškrty. Nechýbala ani moderná inovácia „TÓT-DOG“ Čabjanske špiro, známa tarhoňa z Poľného Berinčoka, klasické čabianske halušky – rezance (bryndzové, tvarohové, machlovance) a sladké tarkedle z Telekgerendášu, Medešske herouke a komlóšske kvasjenky.

Po obede a bohatom kultúrnom programe sa popoludnie nieslo v znamení vzrušujúcej súťaže v miešaní klobásy, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou čabianskej identity. Súťaž slávnostne otvoril mimoriadny hosť, veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Pavol Pavlis. Podelil sa s prítomnými o osobné spomienky z detstva, keď sa zišla celá rodina pri zabíjačkách. Takéto príležitosti poskytovali členom rodiny možnosť stráviť spolu cenný čas, čo je v dnešnom svete ešte dôležitejšie. Do súťaže sa s veľkým nadšením zapojilo 13 tímov. Odborná porota, člen predsedníctva ČOS Ondrej Tóth, uznávaný výrobca klobás Michal Knyihár ml. a miestny gazda Tibor Gurszki, mala neľahkú úlohu vybrať tých najlepších. Atmosféra bola vynikajúca a víťazstvo bolo o to sladšie, že prvú cenu, ktorú venoval veľvyslanec P. Pavlis, získala detská skupina z Kétšoproňu, čím dokázali, že tradícia má silných nasledovníkov. Druhú cenu, teda cenu generálneho konzula SR v Békešskej Čabe Richarda Kmeťa, si odniesli čabianski hasiči a tretia cena putovala do Slovenského klubu vo Viniciach. Udelené boli aj špeciálne ceny skupinám z Čorvášu, Učiteľskému zboru čabianskej slovenskej školy, družstvu z Veľkého Bánhedeša a Fíňešu. Svoju špeciálnu cenu udelil aj predseda miestnej slovenskej samosprávy Ondrej Kiszely, a to skupine z Medeša.

Tento ročník bol výnimočný aj slávnostným momentom, keď bol na nádvorí DSK oficiálne odovzdaný nový krytý komunitný priestor, ktorý účastníci okamžite naplno využili. Pri tejto príležitosti hlavný župan Békešskej župy Árpád Takács vyzdvihol kľúčovú rolu miestnej komunity, pretože národnosti v Békešskej Čabe, vrátane Slovákov, zohrávajú v živote mesta určujúcu rolu, ale „...bez čabianskych Slovákov nie je gastronómia, nie je tanec, nie je kultúra“ a ruky ich remeselníkov a roľníkov prispeli k vybudovaniu krásneho prostredia, v ktorom dnes obyvatelia žijú. Štátny tajomník Úradu predsedu vlády pre cirkevné a národnostné vzťahy Miklós Soltész nadviazal a ocenil, že pri každej návšteve Békešskej župy vidí, ako tu národnosti spolunažívajú v príkladnej harmónii. Pochválil, že ľudia dobre spolu vychádzajú, pričom dodal, že práve preto sa oplatí toto všetko podporovať. Spomenul tiež dôležité energetické obnovy budovy DSK, ktoré sú nevyhnutné pre jej dlhodobú údržbu.

Čabiansky jarmok tak opäť dokázal, že je viac než len podujatím. Je to živé stretnutie komunity, oslava spoločných koreňov a hrdosti na dedičstvo, ktoré sa úspešne prepája s modernou dobou.

Greguš

Foto: Alžbeta Liptáková