Dlhoročný pedagóg, významný činiteľ matranských Slovákov Juraj Blaško sa narodil v roku 1938 v slovenskej rodine na sálašskom rade Kisszénás pri Sarvaši. Prvé ročníky základnej školy absolvoval v obvodnej sálašskej škole, potom sa dostal do Slovenskej školy a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Sarvaši. Odtiaľto viedla jeho cesta do Budapešti, kde po dvoch posledných ročníkoch základnej školy pokračoval v stredoškolských štúdiách na Slovenskom učiteľskom ústave J. A. Komenského.

Maturoval v roku 1957, diplom získal v roku 1958. Uchádzal sa o miesto učiteľa v Novohradskej, resp. Békešskej župe, ale keďže v matranských slovenských obciach v tom čase veľmi potrebovali slovenčinára, rozhodol sa zamestnať v škole, kde bol predtým rok na pedagogickej praxi. Osemnásť rokov bol učiteľom v spoločnej škole Fiškalitáš Huty (Mátraszentlászló) a Hornej Huty (Mátraszentistván), kde ako jediný pedagóg vyučoval všetky predmety a zorganizoval slovenský spevácky zbor, tanečný a divadelný súbor, ktoré vystupovali v rôznych obciach župy. Popritom založil obecnú knižnicu, ktorej fond činil 1 600 zväzkov a k vedeniu ktorej získal aj patričné vzdelanie. Niekoľko rokov bol aj vedúcim zotavovne pedagógov v Hornej Matre.

„Keď ma vymenovali za vedúceho jednotriednej školy dvoch malých pridružených osád, kde som mal na starosti výučbu všetkých predmetov, vrátane slovenského jazyka, v štyroch ročníkoch, nezostal mi čas na úvahy o budúcnosti. Mal som na svedomí vzdelávanie 33 detí a ja som nechcel, aby sa dakedy cítili v nevýhode. Bola to pre mňa dobrá škola života a ozajstná skúška. Nadobudol som veľa znalostí a skúseností. Tieto roky prispeli aj k tomu, že som si obľúbil prekrásne prostredie pohoria Matra a tunajších ľudí. Moje rozhodnutie usadiť sa tu upevnil fakt, že keď som sa oženil s dolnozemským slovenským dievčaťom Zuzanou Kítovou z Čabačúdu, tu nám pridelili dvojizbový služobný byt, takže sme sa mohli osamostatniť,“ povedal v rozhovore pre náš týždenník.

V rokoch 1975 až 1993 bol riaditeľom a učiteľom slovenčiny v Základnej škole v Alkári (Mátraszentimre), dlhé roky vykonával rôzne funkcie v miestnej obecnej a slovenskej samospráve. Popri zamestnaní absolvoval aj dvojročné nadstavbové štúdium slovenčiny na Vysokej škole v Ostrihome, pravidelne sa zúčastňoval na odborných doškoľovaniach zo slovenčiny v Maďarsku i na Slovensku. Dva roky pôsobil aj ako inšpektor slovenčiny pre Hevešskú a Boršodskú župu. Aj on mal veľký podiel na tom, že na žiadosť rodičov sa od roku 1990 postupne podarilo vrátiť vyššie triedy do školy v Alkári z Mátrafüredu, kam ich premiestnili v dôsledku nariadenia štátnych orgánov.

Juraj Blaško založil mládežnícky kultúrny súbor, s ktorým nacvičil slovensko-maďarský tanečný, spevácky a divadelný program. Úspešne s ním vystupoval na celoštátnych a župných prehliadkach. Pričinil sa aj o to, aby sa v Alkári vytvorili pevné kultúrne tradície.

Popri práci v kruhu hornomatranských Slovákov sa angažoval aj v spoločenskom dianí Slovákov v Maďarsku. Dlhé roky bol členom Celoštátneho výboru Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, v rokoch 1994 až 2002 pôsobil v Celoštátnej slovenskej samospráve. Niekoľko cyklov bol členom a poslancom voleného zboru najskôr miestnej rady, potom obecnej samosprávy. Bol oporou celoštátnych slovenských národnostných organizácií. Jeho neúnavnú, obetavú prácu ocenili rôznymi vyznamenaniami, ako Pamätnou plaketou Ministerstva školstva MR, alebo vyznamenaním CSS Za našu národnosť. V roku 2006 mu obecná samospráva v Alkári udelila titul „Čestný občan”, o ktorom sa zmienil tak, že je to preňho „najdôležitejšie vyznamenanie, pretože mu ho udelili ľudia, medzi ktorými dlhé desaťročia žil a pracoval.”

Navždy nás opustil vo veku 68 rokov po ťažkej chorobe 26. septembra 2006. V osobe Juraja Blaška stratila slovenská pospolitosť v Maďarsku nielen aktívneho pedagóga, ale človeka, Slováka, pre ktorého pretrvanie slovenčiny a slovenskej kultúry bolo srdcovou záležitosťou.