Od 23. do 26. októbra sa konal v poradí už 69. kongres Federálnej únie európskych národností (FUEN). Jej členom je aj Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), ktorá tento rok na podujatie delegovala podpredsedníčku CSSM Katarínu Királyovú a radkyňu Valného zhromaždenia CSSM pre európsku spoluprácu Júliu Kuczikovú. Miestom konania bolo mesto v srdci južného Tirolska v Taliansku, Bolzano.

Medzi body rokovania trojdňového kongresu boli zaradené aj ročné správy vedúcich piatich pracovných skupín. O činnosti tej najpočetnejšej, teda našej slovanskej sekcie (AGSM), rozprával Harmut Leipner, lužický Srb z Nemecka. Informoval prítomných aj o nadchádzajúcom slovanskom seminári, ktorý pripravujú v dňoch 20. – 23. novembra v prihraničnej Novej Gorici, v Taliansku.

FUEN každý rok udeľuje aj vyznamenanie. Tohoročnú cenu prevzala našej národnostnej komunite dobre známa univerzitná profesorka Alžbeta Szalayová Sándorová, dlhoročná zástupkyňa ombudsmana pre národnosti v Maďarsku, za jej významné zásluhy dosiahnuté v oblasti ochrany ľudských a menšinových práv európskych minorít.

Daniel Alfreider v mene hostiteľskej ladínskej národnosti predstavil komunitu a slovo odovzdal nielen miestnym lídrom politických strán a kultúrnych inštitúcií, ale obrazom a krátkymi filmami ozrejmil aj históriu a rozvoj tohto unikátneho regiónu Južného Tirolska. Je až neuveriteľné, kde sa za posledné štyri desaťročia dostala táto chudobná oblasť, z ktorej ešte v 70. rokoch odchádzali obyvatelia za lepším zárobkom do susedného Rakúska, Nemecka, Švajčiarska a južnejších častí Talianska. Dnes patrí medzi 20 najbohatších regiónov Európskej únie. Až 90 % príjmu z daní obyvateľov ide na rozvoj vlastného autonómneho regiónu. Len 10% prúdi do hlavného mesta, aby z neho Rím zabezpečil armádnu a policajnú ochranu. Pýtate sa oprávnene, aký objem tie percentá vlastne predstavujú? Odpoveď znie, že dostatočný na to, aby región dokázal zamestnať až 70% pracovnej sily. Nezamestnané sú len 2 % aktívneho obyvateľstva. Aj to len preto, lebo nevyhovujú kvalifikáciou alebo znalosťou niektorého z požadovaných jazykov. Nuž, a tu účastníkov konferencie oboznámili s niečím unikátnym. Južné Tirolsko, kde sa rozpráva minimálne tromi jazykmi, ponúka pracovné miesta na základe znalosti jazyka. Taliansky jazyk je napr. používaný v mestskom prostredí. Je toho príkladom aj Bolzano. Na vidieku sa zas rozpráva po nemecky. V agrárnych sektoroch je preto požadovaná znalosť tejto reči. Ladíni, ktorých je dnes 30 000, teda 4 % obyvateľov Južného Tirolska, žijú v dolinách. Podľa umeleckého opisu jednej z miestnych legiend z úst pozvaného básnika „….sa tie doliny smerom dnu zužujú. No ak do nich ľudia vstupujú, srdcia sa im otvárajú. Nachádzajú jazykovú istotu. Cestou späť sa však tie úzke doliny otvárajú mestám, sú čoraz širšie. Domovský jazyk stráca svoju istotu a naše srdcia sa zatvárajú, cítime smútok a cnie sa nám za domovom, za naším jazykom…” Aj preto si miestni kladú otázku do budúcnosti, ako naložiť s tzv. overturizmom, t. j. nadmerným turizmom. Ten na jednej strane do regiónu prináša až 5 miliónov turistov ročne (v zime i v lete) a s tým aj značné príjmy pre región. Ľudia žijúci vo výškach nad 1000 metrov n. m. si môžu byť istí, že nebudú izolovaní. Vďaka dobre rozvinutej verejnej preprave, kedy im každú hodinu ide nejaký spoj, sa rýchlo dostanú do miest so zdravotným strediskom alebo administratívnymi službami, školami, či obchodmi. Dobre sa tu darí ovociu, vinohradom. Vďaka vodným zdrojom, aj vo výrobe elektrickej energie je región sebestačný. Prírodu si chránia v národných parkoch. Sú odborníkmi vo výrobe umelého snehu. „Ako však tento rýchly rozvoj regiónu ovplyvní jazyky menšín? Dokážu si ich zachovať?“, zaznelo na záver z úst básnika.

FUEN kongres sa tohto roku zaoberal aj otázkou, ako ďalej po neúspechu presadenia európskej iniciatívy menšinového balíka (MSPI). V panelovej diskusii preto zasadli naslovovzatí odborníci. Vyjadrili sa k tzv. geoblokingu a dokumentu Manifesto, ktorý by mal byť pokračovaním predstáv o budúcnosti tradičných národnostných a jazykových menšín v Európe. Veď, ako tiež odznelo, reprezentácia minorít v zrkadle počtu národnostných európskych poslancov v Európskom parlamente, oproti kvantitatívnemu počtu menšín žijúcich v jednotlivých regiónoch po celej Európe, je značne podcenená. V dokumente je teda pádne zdôraznené „Nihil de Nobi, Sine Nobis”, t. j. Nič o nás bez nás. Ako ďalej, to už rozhodne nové vedenie FUENu.

Valné zhromaždenie kongresu totiž zvolilo novú prezidentku a my sme boli pri tom. Z predstavených troch kandidátov sa na čelo predsedníctva dostala aj v našich kruhoch známa Olívia Schubertová, súčasná podpredsedníčka Národnostnej samosprávy Nemcov v Maďarsku. Získala úctyhodný, viac než dvojtretinový počet hlasov. Ďalšie tri roky bude spolupracovať so šiestimi novozvolenými členmi predsedníctva. Proporčne tam zasadli zástupcovia jednotlivých pracovných skupín. Medzi nimi je tam aj zastúpenie slovenskej sekcie, ktoré sme minulý cyklus postrádali. Novinkou je, že slovanská pracovná skupina sa obohatila o nového člena, Ukrajinskú národnostnú samosprávu v Maďarsku, ktorú zastupovali Liliana Grexová a Andriana Szarvasová.

Účastníci stretnutia mohli byť nadmieru spokojní aj s fakultatívnym programom. Okrem hudobných vložiek medzi jednotlivými časťami pracovných bodov konferencie, sme si vychutnali aj pohľad na nočnými lampami osvetlené Bolzano z výšin hradu Haselburg. Dolinami medzi vysokými dvetisícovkami Dolomitov sme sa presekali aj ku kláštoru Neustift, kde zastal čas. V nemecky hovoriacej dedinke so 600 obyvateľmi sa totiž zachovali nielen priestory kláštora Augustiniánov z 12. storočia s knižnicou s knihami nevyčísliteľnej hodnoty, ale aj vinice. Tie sú hlavným zdrojom príjmov kláštora, v ktorom okrem 13 rádových bratov pracuje aj ďalších 90 zamestnancov.

Na kongrese FUENu potvrdili nielen dátum, ale aj miesto Europeady, ktorá sa bude konať od 24. júna do 1. júla 2028 u Slovincov, v regióne Friuli-Venezia Giulia v severnom Taliansku. O niečo bližší je dátum konania nasledujúceho kongresu. Dňa 25. októbra sa účastníkov podujali privítať Švédi v hlavnom meste Fínska, Helsinkách.

(jk)

Foto: autorka