Výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom v rokoch 1947 – 1948 výrazne zasiahla do dejín novozámockého regiónu. Do mesta vtedy prišlo približne 250 slovenských evanjelických rodín, predovšetkým z oblasti Békešskej Čaby. Títo ľudia, väčšinou zruční remeselníci a poľnohospodári, začali do Nových Zámkov prichádzať v prvých transportoch už v apríli 1947. Ich príchod neznamenal len demografickú zmenu, ale aj zásadné posilnenie miestneho evanjelického cirkevného zboru.

Presídlenci si so sebou priniesli bohaté kultúrne dedičstvo – špecifické dolnozemské piesne, zvyky a kulinárske tradície, vrátane povestných receptov na čabiansku klobásu, ktoré sa postupne stali neoddeliteľnou súčasťou regionálnej kultúry.

Snahu o úspešné včlenenie sa do novej komunity prejavila najmä mládež. Tá sa do života mesta zapájala nielen účasťou na spoločných podujatiach, ale aj vlastnou iniciatívou. Jedným z najvýraznejších počinov tohto obdobia bolo naštudovanie divadelnej hry, ktorú odohrali vo vtedajšom centre kultúry a športu – v budove novozámockej Sokolovne.

Spomienka na divadelný večer v roku 1948

V tomto roku uplynie 78 rokov od chvíle, keď slovenskí presídlenci z Maďarska prvýkrát spoločne vystúpili pred novozámockým publikom. Miestna Sokolovňa sa 24. apríla 1948 zaplnila divákmi, ktorí so záujmom očakávali veselohru Alexandra Fredra s príznačným názvom „Hrúza, čo sa robí“. Inscenáciu pod režisérskym vedením Jozefa Hruboša pripravili mladí členovia Zväzu presídlených Slovákov.

Slávnostný večer otvoril Štefan Krištof, predseda okresnej správnej komisie, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol spoločenský prínos nových obyvateľov. Hoci pre väčšinu mladých hercov z Békešskej Čaby išlo o javiskovú premiéru, dobová kritika v novinách Slovenský juh nešetrila chválou. Osobitne vyzdvihla herecké výkony Márie Struhárovej, Márie Gajdáčovej a Jána Dolinského. Večer plný humoru vyvrcholil tanečnou zábavou pri hudbe kapely Arpási.

Práve pri neformálnej zábave sa najrýchlejšie stierali rozdiely medzi starousadlíkmi a presídlencami, čím spoločne vytvorili jeden súdržný celok.

Helena Rusnáková
Zdroj: Čabania sa predstavili, Slovenský juh, 2. máj 1948, str. 2

Foto: autorka