Tohto roku uzrela svetlo sveta ďalšia publikácia znalca dolnozemských Slovákov Michala Hronca. Kniha, ktorú autor vydal na vlastné náklady, nesie názov O koreňoch dolnozemských Slovákov.

Podľa titulu by sa čitateľ mohol nazdávať, že sa v diele dočíta o pôvode dolnozemských Slovákov v širšom geografickom kontexte (od Sarvaša cez Békešskú Čabu či Nadlak až po Vojvodinu), autor sa však venuje výlučne trom lokalitám, a síce Slovenskému Komlóšu, Pitvarošu a Slovenskému (v súčasnosti Veľkému) Bánhedešu. Pri tejto koncepcii by sa konkrétne územné vymedzenie mohlo uviesť aj v názve knihy.

Úmyslom autora nebolo vedecké spracovanie danej tematiky, veď ako sám píše: „Existuje (...) množstvo historických artefaktov, ktoré ešte neboli uverejnené v žiadnej knižnej podobe. Takéto dokumenty sa nachádzajú často v rodinných archívoch. Ak sa však takýto dokument dostane v plnom znení do knižnej podoby, mnoho potomkov sa po prečítaní dozvie zaujímavé informácie o živote svojich konkrétnych rodinných príslušníkov...“. V tomto duchu podáva prehľad histórie Slovenského Komlóša, vrátane o. i. politicko-spoločenského systému, vzdelávania, ľudovej architektúry, literárnych diel, zmeny spôsobu života a aj výmeny obyvateľstva. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že pri detailnom opise gazdov a jednotlivých remeselníkov ilustračné fotografie pochádzajú z Jače, slovenskej obce v blízkosti Vacova. Ďalšiu časť knihy venuje autor niekoľkým významným osobnostiam zo Slovenského Komlóša, napríklad zakladajúcemu členovi ochotníckeho divadelníctva, jednému zo zakladateľov Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku „baťkovi Beňovi“ (Ondrej Beňo, 1880 – 1961), alebo prvému architektovi Komlóša Štefanovi Pavlíkovi (1903 – 1988). Snáď najviac sa o koreňoch spomínaných Slovákov dozvieme z kapitoly Kronika Pitvaroša. Po vymenovaní najčastejších priezvisk tých, ktorí podpísali zmluvu o prenajatí pôdy v roku 1843 a zoznamu občanov podľa domových čísel (asi) z rokov 1945/1946, autor uvádza lokality pravdepodobného pôvodu pitvarošských priezvisk podľa stolíc. Z odbornej literatúry je známe, že do tejto oblasti sa presídlili Slováci predovšetkým z územia dnešného stredného Slovenska. Z detailného zoznamu však vysvitne, že medzi osadníkmi boli aj obyvatelia niektorých západných (najviac ich bolo z Trenčianskej) a niekoľkí aj z východných stolíc. O obyvateľoch Slovenského (Veľkého) Bánhedeša sa dozvieme niekoľko informácií z cirkevného súpisu z roku 1856 a z poznámok známeho evanjelického farára Jána Kutlíka mladšieho.

Niektoré z kapitol, uverejnené v ďalšej časti knihy, by si podľa nášho názoru zaslúžili uverejnenie v tematicky špecifickejšie zameranej publikácii. Takými sú napríklad Ako sa nepodarilo poslovenčiť juh Slovenska alebo Trianonský syndróm Maďarov.

V záverečnej časti publikácie s názvom Zhodnotenie času sa nachádzajú osobné spomienky autora na svojich kamarátov, jeho básne, ktorými sa s nimi lúči,denník z jeho pobytu u Slovákov v Kanade. Z priezvisk na jednom tamojšom cintoríne (napr. Bobor, Karkuš, Pipiš a iné) možno predpokladať, že medzi kanadskými Slovákmi boli aj v publikácii skúmané rodiny. Fotografická príloha obsahuje aj zábery z rodinného archívu autora: tak z detstva na Komlóši, ako aj z doby po jeho presídlení na Slovensko.

Na zadnom obale knihy je uverejnená „Etnická mapa Slovákov v stredoveku podľa J. Stanislava“. Ako je všeobecne známe, Slováci sa presťahovali na Dolnú zem po osmanskej okupácii. Vynára sa tu otázka, prečo je teda na mape Veľká uhorská nížina označená ako Slovenská zem?

(CsL)

Foto: autor