10. október 2026, malebná osada Nová Huta (Șinteu) v Bihorských horách. Píše sa rok 1999 – rok, keď sa po prvýkrát uskutočnilo podujatie venované zemiakom, ktoré zorganizovala miestna slovenská komunita v Rumunsku. Jeho cieľom bolo zviditeľniť samotnú komunitu a pripomenúť jej charakteristický spôsob obživy – pestovanie zemiakov, ktorému sa miestni obyvatelia začali venovať v období, keď sa prestali živiť prácou v sklárskych hutách. Práve podľa nich dostala obec aj svoje slovenské pomenovanie.

A aká náhoda! Slovenský súbor z Maďarska tento rok vyslala do Novej Huty Nadácia za komlóšskych Slovákov, zaregistrovaná práve v roku 1999. Jej súčasnou predsedníčkou je Anna Ondrejová. Slovenský Komlóš zastupoval Folklórny súbor Kolovrat. Spolu s Komlóšanmi, ktorých viedol František Zelman, sa na podujatí zúčastnili aj Slovenky z Békešskej Čaby a Veľkého Bánhedeša.

Nasleduje niekoľko úryvkov z prezentácie starostu obce Benedeka Lašáka, ktorá odznela v rámci projektu Interreg realizovaného v spolupráci s čabianskymi Slovákmi. Projekt sa začal podaním žiadosti 30. septembra 2017 a skončil v apríli 2026.

„Slováci prišli do tejto oblasti s nádejou na lepší život, pretože v regiónoch Slovenska, z ktorých odišli, najmä v okolí Tatier, panovali veľké suchá a dochádzalo k častým požiarom. Podmienky kolonizácie v tejto oblasti boli veľmi ťažké. Prisťahovalci museli vyrúbať lesy, aby získali ornú pôdu. V roku 1790 sa na majetkoch Bárányiovcov v lesoch v okolí slovenských osád Bodonoš, Baromlak (Borumlaca) a Varzaľ (Vărzari) usadilo prvých 50 slovenských rodín zo Zemplínskej župy.

Gróf Bánffy začal vyrábať sklo a na túto činnosť potreboval okrem drevorubačov aj odborníkov sklárskeho remesla. Nových prisťahovalcov usadil na kopcoch v okolí Gemelčičky (Valea Ungurului), najmä na západe. Na jeho území vznikli osady Gemelčička (Valea Ungurului), Židáreň (Valea Tîrnei) a Nová Huta (Șinteu).

Slováci založili prvú skláreň na území dnešného Rumunska v Starej Hute (Huta-Voivozi), ktorá bola v roku 1900 presťahovaná do Bystrej (Pădurea Neagră). Za viac ako 200 rokov premenili Slováci z Novej Huty toto územie na prosperujúcu lokalitu. Vyčistené pozemky sa zmenili na poľnohospodársku pôdu, ktorá sa ukázala ako ideálna na pestovanie zemiakov.“

Aj v tomto roku na Zemiakovom festivale boli zastúpení slovenskí krajania z Rumunska, Slovenska a Maďarska, a to na pódiu aj v rámci oficiálnych delegácií. Prítomným sa prihovorili starosta obce Nová Huta Benedek Lašák a predseda Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku Adrian Merka. Honorárny konzul SR Miroslav Jablončík tlmočil slová veľvyslanca SR v Rumunsku Petra Hatiara a vyjadril potešenie z aktívneho pôsobenia slovenskej komunity v Novej Hute. O svoje spomienky sa podelil iniciátor pôvodných Zemiakových dní, bývalý učiteľ a vedúci folklórneho súboru Štefan Calamár.

Počas medzinárodného stretnutia Slovákov sa v amfiteátri konal pestrý kultúrny program. V stánkoch si návštevníci mohli kúpiť miestne produkty a pochúťky. Nechýbala prezentácia pestovaných odrôd zemiakov, súťaž o najdlhšiu súvislú zemiakovú šupku či hádzanie zemiakov do košíka. Návštevníci si mohli pochutnať na zemiakových plackách.

Aj mimo konania festivalu možno slovenské špeciality ochutnať v neďalekej Hute Slávii. V jej okolí je vybudovaný náučný chodník, ktorý návštevníkom približuje miestne tradície a ich prepojenie so súčasnosťou.

Po kultúrnom programe žiakov miestnej slovenskej školy (v súčasnosti má spolu 50 žiakov) nasledovali vystúpenia dospelých rodákov. Mária Veselková nádherne zaspievala pieseň „Materinská moja reč“. (S kolegyňou sme hneď napísali našej známej osvetárke Ildike Očovskej, že aj naše komunity by sa túto pieseň rady naučili, ak by nám v tom ako odborníčka pomohla.)

Zaujal nás aj operný spevák Štefan Korch, ktorý je uznávaný aj na medzinárodnej scéne. Ako šesťročný prvýkrát súťažil v Nadlaku a dosiahol veľký úspech. Dnes pôsobí ako sólový operný spevák v Štátnej opere v Bukurešti.

Folklórny súbor Kolovrat zo Slovenského Komlóša pod vedením Sándora Birkáša zatancoval gemerský tanec, ktorý pripomenul jeden z regiónov, kde kedysi žili predkovia komlóšskych Slovákov. Predstavil aj komlóšske tance, ktoré vyvrcholili neodmysliteľným maršom. Ten sa dodnes tancuje nielen na svadbách, ale aj na rôznych spoločenských podujatiach.

Ľudový tanec má v Slovenskom Komlóši dlhoročnú tradíciu. Prvý tanečný súbor vznikol v roku 1949 pod vedením Anny Medovarskej s cieľom zachovávať a šíriť zvykoslovný a hudobný folklór dolnozemských Slovákov a uvádzať dedičstvo predkov do života.

Počas viac ako 75 rokov sa v súbore vystriedalo niekoľko generácií. Jeho hlavným cieľom zostáva pestovanie ľudových tradícií a zachovávanie tancov a piesní slovenských predkov, aby sa mohli odovzdávať ďalším pokoleniam. V 80. rokoch 20. storočia súbor pôsobil pod názvom Zornička a od roku 1991 ako FS Komlóš.

Za svoju vynikajúcu činnosť získal viacero ocenení:
- v roku 1969 Pochvalu Ministerstva kultúry za dlhoročnú činnosť,
- v roku 1996 vyznamenanie mestského zastupiteľstva Za mesto – Pro Urbe,
- v roku 2004 vyznamenanie Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši Za komlóšskych Slovákov,
- v roku 2006 vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť.

V posledných rokoch tanečníci vystupovali na mnohých medzinárodných festivaloch. Zavítali do Turecka, Grécka, Talianska, Česka, Nemecka a Bulharska a viackrát vystupovali na Slovensku.

Pri príležitosti 70. výročia založenia súboru sa v máji 2019 bývalí tanečníci s veľkým nadšením rozhodli založiť seniorský súbor. Pripojila sa k nim aj mladšia generácia, a tak vznikla Folklórna skupina Kolovrat, ktorá dodnes nepretržite pracuje a nacvičuje choreografie aj s pomocou bývalých vedúcich súboru.

Členovia súboru za pomerne krátky čas dokázali svoje schopnosti a hlboký vzťah k ľudovej kultúre. V repertoári majú okrem slovenských komlóšskych tancov aj maďarské ľudové tance a tance zo Slovenska. Vystupujú takmer v každej obci v Maďarsku obývanej Slovákmi a sú stálymi hosťami mestských podujatí.

Je potešiteľné, že od prvotného nápadu usporiadať Zemiakový festival sa spolupráca postupne rozširovala a pribúdali ďalší partneri. Na festivale Slovákov v Novej Hute (Șinteu) sa tak pravidelne zúčastňujú aj slovenské komunity z Maďarska. Hostitelia sú milí ľudia, ktorí sú oddaní slovenskosti a svojich krajanov prijímajú s otvorenosťou a srdečnosťou. Nech sa tomuto festivalu darí ešte dlhé roky a nech si zachová svoju úspešnosť a čaro. A dovolím si dodať, možno trochu sebecky, že si želám, aby sme pri tom boli aj my, Slováci žijúci v Maďarsku.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe

Foto: Facebook/HK