V piatok 9. októbra sa v Dome hudby Ferenca Romána v Šóškúte konala slávnostná prezentácia knihy „Nyisd ki, babám, az ajtót – Šóškútske slovenské svadobné zvyky v 20. Storočí“. Iniciátorom a vydavateľom publikácie i prezentácie bola Slovenská samospráva v Šóškúte.

Podujatie otvorila moderátorka Gabriela Mrázová, ktorú v Šóškúte dôverne poznajú ako Gabiku, podpredsedníčka slovenskej samosprávy a vedúca miestneho Slovenského klubu dôchodcov. Privítala prítomných a pozdravila hostí. Potom predstavila koncept večera – spoločnú vizualizáciu svadobnej cesty: od pytačiek, cez cestu ku kostolu a späť k domu, sprevádzanú hudbou a spevom tak, ako to bývalo na skutočnej svadbe.

Na akciu zavítal aj starosta obce József Mészáros a medzi hosťami nechýbali podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ondrej Horváth, starosta obce Pusztazámor Benedek Pátrovics, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Tárnoku Mária Muskovicsová, poverený riaditeľ Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Csaba Ondrej Aszódi, poslanci obecnej samosprávy a samozrejme Šóškúťania, ktorí ešte poznajú tradičnú šóškútsku svadbu. Sála bola do poslednej stoličky plná.

Hlavnou myšlienkou podujatia, ako to aj z názvu vyplýva, bolo predstaviť knihu, ktorá je výsledkom dlhoročnej práce a spoločného úsilia. Ako uviedla predsedníčka Slovenskej samosprávy v Šóškúte Nikolett Patocskaiová, kniha je venovaná dejinám obce a zachytáva „staré šóškútske svadobné zvyky a momenty“. Zdôraznila, že svadba bola v minulosti vždy výnimočnou udalosťou pre celú komunitu, s vlastným „scenárom“, rolami a zvykmi. Vyjadrila nádej, že kniha sa dostane do každej šóškútskej rodiny, aby si deti a vnuci mohli v nej nájsť svojich predkov. „Tradície žijú len dovtedy, kým si ich niekto pamätá, zachováva a odovzdáva ďalej,“ povedala a poďakovala všetkým, ktorí poskytli rodinné fotografie, aj tým, ktorí sa podieľali na vzniku knihy.

Súčasťou prezentácie bola aj pietna spomienka. Na stole horelo desať sviečok na pamiatku tých, ktorí sa už nemohli zúčastniť prezentácie, ale svojimi nápadmi, informáciami a fotografiami podporili vydanie knihy.

Predstavenie zákulisia vzniku knihy patrilo medzi najzaujímavejšie časti večera. Ako spomenula moderátorka Gabriela Mrázová, nápad pochádzal od zosnulej Anikó Monostoriovej, ktorá raz na stretnutí Slovenského klubu navrhla, aby sa téma šóškútskych svadieb spracovala nielen ústne, ale aj knižne.

Súčasťou prezentácie knihy spoluautorkou publikácie Saroltou Pappovou bolo aj predstavenie rekonštrukcie šóškútskeho slovenského kroja nevesty, ktorý práve Anikó Monostoriová, rodená Szimandlová, dala vyhotoviť u profesionálnej krajčírky podľa starej fotografie. Tieto šaty boli v roku 2016 vystavené v Paláci Duna pod názvom Šóškútská slovenská nevesta a sú dodnes vo vitríne vo veľkej obradnej sieni samosprávy, kde sa konajú úradné svadby.

Jednotlivé časti kroja:

Spodná časť: biela košeľa po kolená, štyri naškrobené spodné sukne, jemná vrchná sukňa z atlasu alebo lustru.

Fertuška (zásterka): mimoriadne naškrobená, husto riasená, s dvoma čipkovými vsadkami. Bola určená len na svadbu, po tanci si ju nevesta vyzliekla a už ju nikdy nepoužila.

Kacamajka: krátky kabátik s čipkovou výzdobou.

Trojradový veniec: prvý rad tvoril myrtus (symbol lásky), druhý rozmarín (čistota a vernosť), tretí rad tvorili perly (nosené aj na krku, vzadu ukončené veľkou mašľou).

Hodvábne stuhy: dve dlhé stuhy siahajúce od vrcholu venca po stred sukne – jedna symbolizovala obdobie, keď bola nevesta dievčaťom (družičkou), druhá stav vydatej ženy.

Po tanci sa nevesta prezliekla: sukňa zostala, ale obliekla si blúzku a čiernu vestu, veniec nahradil šop – špeciálne viazaná šatka, ktorú ženy nosili až do konca života, bez ohľadu na počasie.

Kniha zároveň mapuje aj ďalšie vzácne dokumenty a vývoj odevu. Najstaršia fotografia pochádza z roku 1916 a zobrazuje Matildu Melisovú a Róberta Romána. Najstarším dokumentom je sobášny list z roku 1917 o sobáši Márie Szojkovej a Mártona Mráza. Čo sa týka svadobného odevu, kniha mapuje jeho vývoj počas celého storočia, od čiernych šiat nevesty na začiatku 20. storočia, cez biele šaty v 30. rokoch, až po „stret“ tradičného a moderného oblečenia v 50. a 60. rokoch. Osobitná pozornosť je venovaná aj odevu družičiek, od šóškútskeho tradičného slovenského kroja v 40. rokoch, cez maxi ružové či modré civilné šaty v 50. rokoch, šaty po kolená v 60. rokoch, mini v 70. rokoch, až po návrat k maxi dĺžke v 90. rokoch 20. storočia.

Dobre vieme, že bez finančnej podpory by samosprávy nemali možnosť vydávať publikácie. Okrem financií však patrí vďaka aj Spolku Šóškúťanov, a to predovšetkým Ondrejovi Horváthovi, ktorý doslova „nosil osud projektu na srdci“. Za odborné poznámky a vedenie si osobitné poďakovanie zaslúži etnologička, podpredsedníčka CSSM a vedúca Oddelenia kultúrneho dedičstva ÚKSM Katarína Király, ktorá sa prezentácie žiaľ nemohla zúčastniť, ale jej pomoc bola neoceniteľná.

Na záver prezentácie dostal každý účastník exemplár knihy ako dar od organizátorov. A keďže „motívom“ knihy bola svadba, samozrejme nechýbali ani tradičné svadobné koláče, ktoré upiekli členky Slovenského klubu dôchodcov. O hudobný sprievod sa postaral muzikant András Rozbora, ktorý hral svadobnú muziku, až kým sa hostia neunavili.

Vďaka za finančnú podporu patrí Správe fondov Gábora Bethlena, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Spolku Šóškúťanov!

(ik)

Foto: autorka