V slávnostnej sále Domu Benczúr bolo pod záštitou generálnej riaditeľky Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti Moniky Szabovej uvedené dielo Jankine večery od spisovateľa Pavla Závadu.

Hlavnú postavu monodrámy stvárnila Ági Gubiková, spolu s ňou sa divákom spevom predstavili žiačky slovenskej školy, režisérkou predstavenia bola Ági Jókaiová. Nie som divadelným kritikom, myslím si však, že monodráma patrí medzi najťažšie divadelné formy a Ági Gubiková ju zvládla, podľa môjho názoru, na jednotku s niekoľkými hviezdičkami. Vynikajúce boli aj dievčatá, ktoré, ako v gréckych drámach chór zastupujúci rozprávača či ľud, sprevádzali dej. Na vystúpenie ich pripravovala učiteľka Ágota Kosárová Bartalosová, ktorá mi povedala, že pracovať začali už v máji. Spočiatku sa venovali výlučne slovenským ľudovým piesňam, pretože ich rytmus, melodická línia a tempo sú dievčatám bližšie a prirodzenejšie. Neskôr dostali piesne, ktoré skomponoval Marcell Dargay, spolu s textami. Tie už predstavovali väčšiu výzvu, a to najmä pre zaujímavé vedenie melódie, tóniny, tempo a rytmickú náročnosť. Veľa času preto venovali aj samotným textom, ktoré najprv len rytmicky recitovali. Takto si dievčatá postupne osvojovali rytmus a prirodzené frázovanie piesní. Následne sa zúčastnili štúdiového nahrávania, počas ktorého ich prácu okrem Marcella Dargaya koordinoval aj László Kéringer. „Obaja nám veľmi pomáhali a svojimi odbornými skúsenosťami významne prispeli k výslednej podobe piesní. Na javisku bolo potrebné prepojiť spev aj s hereckým prejavom a vniesť do interpretácie piesní potrebné emócie a výraz,“ spomenula na vznik konečnej podoby Jankiných večerov Á. Kosárová Bartalosová. Rovnako ako herečka Ági Gubiková, stvárňujúca hlavnú postavu aj Izabella Rátkaiová, Emma Róza Kissová, Natalia Zhyhaová, Hanna Gantnerová, Mia Blanka Bigosová, Bianka Mária Ricsliová, Jázmin Budaháziová, Fanni Beliczaová, Natasa Hicsáková, Orsolya Anna Lyócsaová, Kincső Horváthová a Maja Beliczaová, ktorá spievala aj sólové časti, zvládli svoju úlohu vynikajúco. Počas príprav boli dievčatá veľmi nadšené, vytrvalé a disciplinované a Ágota Kosárová Bartalosová je na ne právom nesmierne hrdá, pretože do spoločnej práce vložili veľa úsilia, trpezlivosti a srdca. „Veľké poďakovanie patrí aj rodičom, ktorí nás počas celého procesu všestranne podporovali – od každodenných skúšok až po zabezpečenie dopravy. Bez ich ochoty a pomoci by príprava bola oveľa náročnejšia,“ pripomenula pani učiteľka. Dievčatá na javisku vystupovali sebavedome, bez náznaku trémy a pritom bolo hľadisko zaplnené do posledného miesta. Dôležité na ich vystúpení bolo ale to, že stvárňovali slovenskú národnosť, mali na sebe slovenské kroje a zopár ich vstupov odznelo po slovensky. Predstavenie bolo v maďarskom jazyku.

Uvedené dielo sa zameriava na prelínanie osobných spomienok a dejín. Prostredníctvom ľudských osudov, rodinných vzťahov a skúseností z minulosti približuje, ako historické udalosti ovplyvňujú život jednotlivca. Vystihujúce bolo ako jednotlivé obdobia reprezentovala hlavná postava výmenou „odevu“.

Ústredná postava Janka spomína a oživuje minulosť. Osobné zážitky a historické zmeny sa v príbehu dopĺňajú a vytvárajú obraz života ľudí v určitom období XX. storočia. Rodinné vzťahy, nevyslovené tajomstvá, straty a životné rozhodnutia nám pomáhajú lepšie pochopiť konanie a osudy jednotlivých postáv.

Jedným z najdôležitejších posolstiev Závadovho diela je myšlienka, že dejiny netvoria iba dátumy a udalosti, ale aj ľudské príbehy, pocity a osudy. Minulosť nezmizne bez stopy – naďalej žije v našich spomienkach a ovplyvňuje našu súčasnosť.

Dielo Jankine večery preto nie je iba príbehom jednotlivcov, ale aj pripomienkou významu pamäti a spomínania. Ukazuje, že bez poznania vlastnej minulosti a príbehov iných ľudí je ťažšie porozumieť aj prítomnosti.

(ĽF)

Foto: autorka