V Kétšoproni sa opäť rozozneli krásne tóny ľudových piesní a citár. Dňa 17. októbra privítal Kultúrny dom účinkujúcich a divákov III. Národnostného folklórneho stretnutia. Podujatie spoločne pripravili miestna slovenská samospráva, Slovenská samospráva Békešskej župy a Slovenský spolok Horenka. Od prvých chvíľ vládla v sále slávnostná a priateľská atmosféra. Na tvárach prítomných bolo vidieť úprimnú radosť zo spoločného stretnutia. Ľudia prišli osláviť svoje korene a pestovať kultúrne dedičstvo.

V mene Slovenskej samosprávy Békešskej župy a Slovenskej samosprávy obce Kétšoproň zazneli hrejivé slová predsedníčky Eriky Tóthovej: „Dnešný deň je oslavou hudby, spoločenstva a spoločných koreňov.“ Pripomenula, že folklór spája ľudí rôznych národností. Na pódiu sa totiž stretli slovenské spevácke zbory, pávie krúžky i súbory pestujúce maďarské ľudové tradície. „Táto rozmanitosť dokazuje, že ľudová hudba je univerzálny jazyk, ktorý nás spája, otvára srdcia a posilňuje priateľstvo medzi kultúrami,“ povedala. Predsedníčka Horenky Kristína Juhászová privítala významných predstaviteľov verejného, spoločenského i kultúrneho života. Medzi prítomnými bol starosta obce Sándor Völgyi s manželkou a vicestarostka Margita Szászová s manželom. Nechýbali ani členky miestnej slovenskej samosprávy Katarína Szabová Szászová, Katarína Zelenyánszka a Mariann Czirbulyová. Podujatie poctili svojou návštevou aj zástupcovia Rákócziho poľnohospodárskeho družstva, predseda Attila Petrovszki a hlavný zootechnik Attila Szász. Prítomné boli riaditeľka Katolíckej materskej a základnej školy svätého Štefana Krisztina Ráfiová i zástupkyňa riaditeľky Judita Salamonová Ekeová. Spolok mnohopočetných rodín reprezentovali predsedníčka Krisztina Nováková a podpredsedníčka Mária Megyeriová Závogyánová. Zväz Slovákov v Maďarsku zastupovala členka kuratória Szilvia Pissová Hégelyová. K. Juhászová vo svojom príhovore vyzdvihla silné korene miestneho spoločenstva. Pripomenula, že hoci je Kétšoproň modernou obcou, jej tradície siahajú hlboko do minulosti. Obyvatelia zdedili po predkoch pracovitosť a lásku k piesni niekdajšieho sveta majerov. Tieto hodnoty tvoria pevnú oporu, ktorá miestnych spája dodnes. „Ľudová hudba je viac ako melódia a text: ľudová hudba je jazyk duše. Je to most, ktorý spája minulosť s prítomnosťou a zbližuje kultúry. Hoci ľudia spievajú v rôznych jazykoch, rytmus ich sŕdc a úcta k tradíciám zostávajú spoločné,“ povedala. Naši predkovia spievali nielen vo chvíľach šťastia a radosti. Spev ich sprevádzal pri ťažkej práci na poli, počas osamelých večerov na majeroch, v zármutku aj v láske. Práve preto sa nás ľudová pieseň dokáže dotknúť aj dnes, lebo je úprimná, čistá a pravdivá. K. Juhászová pripomenula dôležitý odkaz: „Kým spievame, kým na našich podujatiach znejú slovenské a maďarské melódie, dovtedy žije naša duša a žije naše spoločenstvo.“

Veľmi dôležitou a dojemnou súčasťou programu bolo odovzdávanie významného ocenenia. Predsedníčka slovenskej samosprávy E. Tóthová a K. Szabová Szászová vystúpili na pódium, aby uviedli slávnostný akt. Slovenská samospráva obce Kétšoproň zriadila v roku 2019 vyznamenanie „Za Slovákov v Kétšoproni“. Cieľom tohto ocenenia je vyjadriť úctu a vďaku ľuďom, ktorí vykonávajú výnimočnú prácu pre zachovanie slovenského jazyka a tradícií. Toto vyznamenanie bolo v tomto roku udelené už po šiesty raz a jeho držiteľkou sa stala Ildikó Závogyánová Vargová, kvalifikovaná učiteľka hudby so zameraním na hru na husliach. Už viac ako desať rokov sa s veľkým odhodlaním podieľa na rozvoji kultúrneho života Slovákov v obci. Folklórnemu speváckemu zboru Horenka pomáha husľovým sprievodom a vedie ho ako odborná vedúca. Pod jej vedením získal zbor na súťaži v Deszku Veľkú cenu Zlatého páva. Významnú prácu vykonáva aj pri výučbe hry na citare. Založila a dlhé roky viedla detský Citarový súbor Zornička. Tento mladý kolektív si pod jej vedením vybojoval dve Veľké ceny Zlatého páva. V súčasnosti sa spolu s Viktóriou Czirbulyovou venuje príprave citarového súboru Hviezdička. Ocenená pedagogička kladie vo svojej práci dôraz na zachovávanie autentických ľudových tradícií. Zameriava sa najmä na hudobnú výchovu detí a mládeže. Svoj čas, vedomosti a energiu venuje príprave spevákov a citaristov na vystúpenia. Pravidelne a neúnavne dochádza z Kecskemétu do Kétšopronu, aby podporovala odborný rast miestnych talentov. Svojou obetavou prácou prispieva nielen k zachovaniu slovenského jazyka, ale aj k posilňovaniu slovenskej identity mladých generácií a k súdržnosti dediny. Odovzdanie ceny sprevádzal dlhý potlesk a prejavy vďaky od celej komunity.

Po slávnostnom akte patril priestor hudobným a speváckym vystúpeniam. Na javisku sa predstavil pestrý rad účinkujúcich z rôznych kútov regiónu i zo vzdialenejších miest. Ako prvý vystúpil domáci detský citarový súbor Hviezdička. Mladí citaristi si svojou hrou a nadšením okamžite získali srdcia všetkých divákov. Práve pri ich vystúpení sa naplnili slová z úvodného prejavu K. Juhászovej o význame mladej generácie: „Je to povznášajúci pocit vidieť ich nadšenie a úsmev, keď spievajú piesne svojich predkov. Je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme tieto neoceniteľné hodnoty odovzdávali našim deťom a vnukom. Oni predstavujú budúcnosť a prostredníctvom nich žijú ďalej duchovné poklady, ktoré sme zdedili po našich otcoch a matkách.“ Program pokračoval vystúpením Folklórneho speváckeho zboru a citarového súboru z Čabačúdu. Ich vystúpenie prinieslo do sály kus živej dedinskej tradície. Následne sa na pódiu predstavila domáca Horenka, ktorá bola hrdým hostiteľom celého dňa. Členovia Horenky predviedli precízny spevácky výkon a ukázali svoju neutíchajúcu lásku k slovenskej piesni. Diváci mali možnosť zatlieskať aj citarovému súboru Iglice z Veľkého Bánhedeša. Tí predviedli majstrovskú hru na nástrojoch a bohatý repertoár. Po nich vystúpil Páví krúžok z Poľného Berinčoka. Veľkú pozornosť upútalo aj vystúpenie spevokolu Čabianska ružička z Békešskej Čaby. Ich spev opäť pripomenul bohatstvo slovenského folklóru na Dolnej zemi. Do Kétšoproňu zavítal aj Citarový súbor z Nagykőrösu, ktorý do programu priniesol ďalšie zaujímavé piesňové motívy. Nasledoval Citarový súbor Kurticsi z Nagyszénásu so svojím energickým vystúpením. Pestrú prehliadku folklóru uzavrel Páví krúžok Borouka z Telekgerendášu, ktorý si vyslúžil uznanie divákov.

Takéto veľkolepé podujatie by sa nemohlo uskutočniť bez pomoci a ochoty partnerov. Na stretnutí boli verejne ocenení a menovaní všetci podporovatelia. Poďakovanie patrilo Správe Fondov Gábora Bethlena, Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku i Zväzu Slovákov v Maďarsku. Podujatie výrazne podporili Slovenská samospráva Békešskej župy, Obec Kétšoproň a Slovenská samospráva obce Kétšoproň. Ruku k dielu priložili aj vedenie Poľnohospodárskeho družstva Rákóczi, Spolok Horenka a Katolícka materská a základná škola svätého Štefana. Vďaka ich spolupráci bolo možné vytvoriť dôstojné zázemie pre všetkých účinkujúcich i hostí.

III. Národnostné folklórne stretnutie v Kétšoproni sa zapísalo do pamäti všetkých prítomných ako mimoriadne vydarený sviatok tradícií. Po skončení javiskového programu pokračoval večer v neformálnej a družnej atmosfére. Hostí čakala spoločná večera, napínavé žrebovanie tomboly a predovšetkým neviazaný spoločný spev. Ľudia sa spolu rozprávali, spomínali a spievali svoje obľúbené piesne. Celé podujatie sprevádzalo krásne a úprimné posolstvo, ktoré vo svojom prejave pripomenula K. Juhászová, keď citovala pozdrav starého známeho: „Pokoj a lásku.“ Toto jednoduché prianie pokoja a lásky medzi rodinami a priateľmi najlepšie vystihlo ducha celého stretnutia. Kétšoproň opäť ukázal, že si váži svoje korene, ctí si svojich obetavých ľudí a smelo hľadí do budúcnosti.

Greguš

Foto: Viktor Bátori