Logo

Večierka v Kondoroši

VecKondor22-01

O Slovenskej samospráve a spolku v Kondoroši je už známe, že patria medzi veľmi aktívne. Svojou činnosťou sa snažia o to, aby novej generácii zanechali zo slovenských tradícii čo najviac.

K jednej z takýchto tradícií v Kondoroši patrila takzvaná „večierka”, na ktorú sa v minulosti schádzali susedia a dobrí známi, aby si porozprávali, čo nového sa stalo, kto mal akú radosť či starosť. Samozrejme tu nechýbali „gerheňe, brindzovje alebo salovje pogáče, sušenje sliuke a štjepke,” pukaná kukurica, varená maková alebo medová kukurica a ostatné dobroty.

VecKondor22-02

Podobnú večierku zorganizovala aj slovenská samospráva spolu s členmi spolku. Zišlo sa ich dostatok a aj oni priniesli pre svojich priateľov a známych samé dobroty, ovocie, zákusky a podobne. Pozvali medzi seba aj 88-ročného ľudového drevorezbára Žigmonda Baloga, ako ho tu volajú, Zsiga báčiho. Porozprával im o živote chlapca cigánskeho pôvodu, ktorý pracoval v miestnom družstve ako pomocník a o tom, ako sa z neho stal známy ľudový umelec. Jeho práce zdobia miestne ulice, námestie, niektoré sú umiestnené v cintoríne a má aj stálu výstavu drobných ozdobných predmetov. Hoci má už svoj vek a menšie zdravotné problémy, ale ako hovorieva, ruky sú zdravé a doteraz vyrezáva ozdobné predmety. Dostal nespočetne veľa otázok, na ktoré s radosťou odpovedal. Nakoniec mu predsedníčka slovenskej samosprávy Judita Krajčovicová poďakovala za účasť, popriala dobré zdravie a prihovorila sa k prítomným. Pripomenula, že onedlho nasleduje sčítanie ľudu, je možnosť hlásiť sa k slovenskej národnosti, veď aj ich predkovia boli slovenskej národnosti. Poznamenala, že v prípade, ak sa niekto nebude vedieť zaevidovať, samospráva mu rada pomôže.

VecKondor22-03

Program bol bohatý, a tak sa aj večera – „večjerka” oddialila. Ako sa hovorí „keď leto, tak lečo” všetkým výborne chutilo. Keďže sa konečne trochu ochladilo, večierka trvala do neskorého večera.

Týmto sa ale ich práca neskončila.

VecKondor22-04

Ďalší deň prišiel do spolku jeden z členov a navrhol vedúcej Judite Sonkolyovej, či členovia nechcú variť slivkový lekvár, pretože má veľa sliviek. Kto by sa nepotešil takejto ponuke? Nuž a tak sa jedna aktivita ešte ani poriadne neskončila a prišla príjemná, nová. Večer tí najaktívnejší členovia slivky odkvôstkovali a druhé ráno sa dali do varenia lekváru. Kto varenie lekváru pozná vie, že je to práca „na dlhé nite”, a tak ženám prišli pomáhať aj niektorí chlapi. Odmenou bola kyslá zemiaková polievka, kapustníky, lekvárové rožky a, samozrejme, radosť z mnohých pohárov slivkového lekváru.

Marta Dekrétová

Foto: autorka