O Slovenskej samospráve a spolku v Kondoroši je už známe, že patria medzi veľmi aktívne. Svojou činnosťou sa snažia o to, aby novej generácii zanechali zo slovenských tradícii čo najviac.

K jednej z takýchto tradícií v Kondoroši patrila takzvaná „večierka”, na ktorú sa v minulosti schádzali susedia a dobrí známi, aby si porozprávali, čo nového sa stalo, kto mal akú radosť či starosť. Samozrejme tu nechýbali „gerheňe, brindzovje alebo salovje pogáče, sušenje sliuke a štjepke,” pukaná kukurica, varená maková alebo medová kukurica a ostatné dobroty.

Podobnú večierku zorganizovala aj slovenská samospráva spolu s členmi spolku. Zišlo sa ich dostatok a aj oni priniesli pre svojich priateľov a známych samé dobroty, ovocie, zákusky a podobne. Pozvali medzi seba aj 88-ročného ľudového drevorezbára Žigmonda Baloga, ako ho tu volajú, Zsiga báčiho. Porozprával im o živote chlapca cigánskeho pôvodu, ktorý pracoval v miestnom družstve ako pomocník a o tom, ako sa z neho stal známy ľudový umelec. Jeho práce zdobia miestne ulice, námestie, niektoré sú umiestnené v cintoríne a má aj stálu výstavu drobných ozdobných predmetov. Hoci má už svoj vek a menšie zdravotné problémy, ale ako hovorieva, ruky sú zdravé a doteraz vyrezáva ozdobné predmety. Dostal nespočetne veľa otázok, na ktoré s radosťou odpovedal. Nakoniec mu predsedníčka slovenskej samosprávy Judita Krajčovicová poďakovala za účasť, popriala dobré zdravie a prihovorila sa k prítomným. Pripomenula, že onedlho nasleduje sčítanie ľudu, je možnosť hlásiť sa k slovenskej národnosti, veď aj ich predkovia boli slovenskej národnosti. Poznamenala, že v prípade, ak sa niekto nebude vedieť zaevidovať, samospráva mu rada pomôže.

Program bol bohatý, a tak sa aj večera – „večjerka” oddialila. Ako sa hovorí „keď leto, tak lečo” všetkým výborne chutilo. Keďže sa konečne trochu ochladilo, večierka trvala do neskorého večera.

Týmto sa ale ich práca neskončila.

Ďalší deň prišiel do spolku jeden z členov a navrhol vedúcej Judite Sonkolyovej, či členovia nechcú variť slivkový lekvár, pretože má veľa sliviek. Kto by sa nepotešil takejto ponuke? Nuž a tak sa jedna aktivita ešte ani poriadne neskončila a prišla príjemná, nová. Večer tí najaktívnejší členovia slivky odkvôstkovali a druhé ráno sa dali do varenia lekváru. Kto varenie lekváru pozná vie, že je to práca „na dlhé nite”, a tak ženám prišli pomáhať aj niektorí chlapi. Odmenou bola kyslá zemiaková polievka, kapustníky, lekvárové rožky a, samozrejme, radosť z mnohých pohárov slivkového lekváru.

Marta Dekrétová

Foto: autorka