Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy usporiadala 4. októbra slávnostné odhalenie pamätnej tabule Rozálie Izingovej Pružinovej v Slovenskom dome v Tatabáni-Bánhide. Podujatie vzdalo hold jej životu a rozsiahlemu prínosu pre zachovanie a rozvoj slovenskej kultúry a tradícií v Maďarsku.

Prítomných najprv privítala predsedníčka slovenskej župnej samosprávy Alžbeta Szabová. Podpredsedníčka Veronika Árendášová spomínala na angažovanosť Róže, ako ju jej blízki nazývali, v organizovaní kultúrnych podujatí. Osvetová pracovníčka Rozália Izingová Pružinová, strážkyňa bánhidských tradícií, sa narodila v roku 1951 v slovenskej bánhidskej rodine a celý svoj život prežila a odpracovala v Bánhide. Na VŠ v Szombathelyi absolvovala odbor knihovníctvo a ľudová kultúra. Pôsobila v Osvetovom stredisku A. S. Puškina ako ľudová umelkyňa a neskôr ako jeho vedúca. „Veľa rokov sme pracovali spolu za to, aby naša Slovač prežila, aby sme zostali. Róža bola pri založení miestnej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku, ba viac desaťročí bola jej vedúcou. Vďaka nej sa prvýkrát – a potom ešte viackrát – uskutočnila súťaž Slovenský škovránok v Tatabáni. Spolu sme založili spevácky zbor Vérteš Gereče. Tešili sme sa, keď ľudia z troch dedín – Sílešu, Bánhidy a Tardoša – spolu spievali na javisku,“ spomínala V. Árendášová. Treba dodať, že aj ako riaditeľka kultúrneho domu koordinovala oslavy nášho najväčšieho sviatku v roku 1999 v Tatabáni, ale stála aj pri zrode miestnej slovenskej samosprávy a jej môžu bánhidskí Slováci ďakovať za vytvorenie, zariadenie a vôbec existenciu Slovenského domu. Dva volebné cykly bola členkou Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a po odchode do dôchodku sa stala vedúcou Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Tatabáni-Bánhide.

Bývalá riaditeľka Nitrianskeho krajského osvetového centra (NKOC) Daniela Gundová spomenula, že spolupráca NKOC so Slovákmi v Komárňansko-ostrihomskej župe trvá oficiálne viac ako 15 rokov. „Počas týchto 15 rokov sme spolu zorganizovali množstvo výtvarných fotografických súťaží, množstvo krásnych podujatí, kde vystupovali spevácke zbory, folklórne súbory. V posledných rokoch sa venujeme stretávaniu maďarských a slovenských remeselníkov. Tak tomu bolo aj dnes, keď sa naše výšivkárky, paličkárky stretli s vašimi a celé doobedie si vymieňali svoje skúsenosti a vzájomne sa povzbudzovali, učili sa novým technikám. Toto je pre mňa mimoriadne vzácne, pretože to nie je oficiálna spolupráca podpísaná zmluvou, ale to sú už doslova priateľské a rodinné stretnutia. Až do roku 2022 pri všetkých týchto podujatiach bola vždy s nami aj Róža a ku všetkým pristupovala iniciatívne, aktívne, s množstvom nových návrhov, čo si ja nesmierne cením. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa podieľali na tom, aby pamiatka na Róžu ostala stelesnená tabuľou, aby okoloidúci kedykoľvek, vo všedný deň, vo sviatok, keď idú napríklad do kostola, si na ňu spomenuli, pretože si to veľmi zaslúži,“ povedala.

Podpredseda VZ župnej samosprávy Tibor Borsó hovoril tiež o spolupráci, ale na župnej úrovni. Ako povedal, dva národy počas svojej histórie vždy našli kontakty a tie momenty, ktorými vedeli napomáhať svoj život. „Za posledných 15 rokov župná samospráva robila veľa preto, aby Dunaj naše dva národy nerozdeľoval, ale spájal,“ povedal. Jasným dôkazom toho je podľa neho nielen vytvorenie nových mostov, ale aj odbornej spolupráce a zároveň sa poďakoval, že komunita nezabúda na tých, ktorí sa o ňu starali.

Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Tatabáni-Bánhide Gabriella Fischlová pripomenula životnú dráhu a zásluhy Rozálie Izingovej Pružinovej, ktorá podľa nej dávala príklad každému o zachovávaní slovenskej kultúry počas celého života. „Viem, aké dôležité boli pre ňu nielen Bánhida, slovenský jazyk a tradície, ale aj naša škola, Základná škola Móra Jókaiho v Bánhide. Vždy jej ležala na srdci výchova mladej generácie a svojím príkladom ukazovala, ako možno láskou, pokorou a odbornosťou slúžiť spoločenstvu,“ vyzdvihla učiteľka a predsedníčka slovenského voleného zboru. „Táto pamätná tabuľa nie je iba znakom spomienky na minulosti, ale aj pripomenutím, že služba spoločenstvu, tradíciám a kultúre je večnou hodnotou toho, čomu sa musíme stavať dôstojne. Jej pamiatku budeme s úctou zachovávať“ povedala G. Fischlová.

O svoje osobné spomienky na Ruženku Izingovú Pružinovú sa podelila bývalá učiteľka slovenského jazyka v Bánhide, t. č. na dôchodku, Rozália Néveryová. Na hodinách slovenčiny okrem jazykových základov kládli dôraz na posilnenie národnostnej identity účastníkov kurzu, ktorí väčšinou pochádzali zo slovenských rodín.

„Bola si obetavou predstaviteľkou kultúry, ochrankyňou slovenských tradícií, zvykov, histórie rodnej Bánhidy. Vážili si ťa v našej župe, rodisku a tvoju odbornosť sme uznávali nielen my, ale aj vo vedeckých kruhoch. Zomrela si. Ale v našich srdciach aj naďalej žiješ v spomienkach a prisaháme, že sa budeme snažiť dôstojným spôsobom zachovať všetko to, čo si nám zanechala,“ uzavrela spomienky A. Szabová.

V kultúrnej časti potom vystúpil slovenský spevácky zbor Bánhida, ktorý potešil účastníkov slávnosti výberom miestnych slovenských ľudových piesní. Po odhalení spomienkovej tabule Rozálii Izingovej Pružinovej, a jej následnom požehnaní vdp. Attilom Gedőm, nasledovala recepcia.

(ef)

Foto: Károly Jackl