Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, Obecná samospráva, slovenská národnostná samospráva a Folklórna skupina v Pišpeku usporiadali 11. októbra pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Lamiho besedu za okrúhlym stolom.

Na podujatí, ktoré sa konalo v Osvetovom dome v Pišpeku pomenovanom práve po Štefanovi Lamim, sa zišlo hojne bývalých kolegov a priateľov tohto významného slovenského tanečníka, osvetára, výskumníka, autora mnohých etnografických publikácií a zakladateľa miestnej folklórnej skupiny, aby si pripomenuli jeho život a tvorbu. Na sympóziu boli prítomní aj jeho rodinní príslušníci, štyri deti a niekoľko vnukov. Moderovania sa ujala hlavná organizátorka besedy, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Katarína Király, ktorá sama si kedysi osvojila mnoho poznatkov a techník z oblasti ľudového tanca od Pištu báčiho.

Po pišpeckých tancoch v podaní žiakov miestnej Základnej školy J. Beneho, ktorých pripravili Attila Juhász s manželkou a sprevádzala kapela Csibaj Banda (s vedúcim – vnukom Š. Lamiho – Zoltánom Berényim a členom pravnukom Zoltánom Berényim ml.), sa v mene hostiteľov prítomným prihovoril starosta Pišpeku Milán Maraszin. Ako uviedol, v obci je odkaz a vplyv Štefana Lamiho dodnes veľmi silný, tanečníci od predškolského veku až po najstaršiu generáciu šíria dobré meno dediny doma i v zahraničí. „Verím, že dnešné sympózium poukáže na to, v akej obrovskej miere prispel k zachovaniu kultúrneho dedičstva a tradícií Slovákov v Maďarsku. Vždy mu budeme nesmierne vďační, o čom svedčí aj to, že náš Osvetový dom sme pomenovali po ňom,“ dodal starosta hostiteľskej obce. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková vo svojom prejave zdôraznila, že „...oblasti, v ktorých bol Štefan Lami aktívny, sú pre nás kľúčové, pretože kultúra našich predkov je dôležitým prvkom našej identity a na nej budujeme všetko ostatné. (...) Práve tie prvky kultúry, o ktorých sa dnes bude veľa hovoriť, musíme vnímať, ako niečo, čo motivuje mladých ľudí, aby si osvojili slovenský jazyk, cez ktorý sa môžu dopracovať aj k ďalším vrstvám kultúry.“ Slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik, okrem svojich osobných spomienok na významnú osobnosť našej komunity, pripomenul: „Hovorí sa, že človek nemôže byť doma prorokom. Myslím si, a život a dielo Štefana Lamiho svedčia o tom, že toto tvrdenie nemusí byť vždy a všade pravdou (..) Sú výnimky, keď je daná osobnosť akousi „fakľou“ v danej komunite, ktorá je príkladom aj pre nastávajúce generácie.(...) Od Pištu báčiho dostala do vena záľubu v ľudovej kultúre aj jeho rodina, takže bol takou „fakľou“ aj v nej.“ Bývalá generálna tajomníčka Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (DZSM) Mária Jakabová Šingeľová pozdravila účastníkov besedy písomne, jej odkaz prečítala moderátorka K. Király: „...Veľa vecí som sa od neho naučila. Človek, ktorého prejavy boli vždy úprimné, ktorý žil so vzpriamenou chrbticou, by mal byť pre dnešok príkladom. Som presvedčená, že všetci účastníci súhlasia so mnou a s hlbokou poklonou spomínajú nášho bývalého osvetára.“ Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková si zaspomínala na časy, keď sa dostala do Maďarska a prihlásila sa vo Zväze, že chce pomáhať slovenskej komunite. Všetci, vrátane Štefana Lamiho, ju milo privítali. „Mala som to šťastie, že Pišta báči ma všade bral so sebou, napríklad na prehliadky Vyletel vták, na ktorých som spoznala početných renomovaných odborníkov, znalcov ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku.(...) Svojou prácou predstavoval širokej verejnosti, akú bohatú kultúru máme my, Slováci v Maďarsku. Robil to pritom nesmierne pokorne, ľudsky a milo. Celý život budem vďačná za to, že som sa mohla od neho učiť.“

Život Štefana Lamiho prítomným priblížila Katarína Király. Zdôraznila, že mal veľmi ťažké detstvo, pritom už v puberte bol horlivým zberateľom tradičnej ľudovej kultúry, a ako osemnásťročný založil v Pišpeku folklórnu skupinu. Oženil sa veľmi mladý, so svojou milovanou manželkou vychovali štyri deti. Absolvoval množstvo kurzov v oblasti verejnej osvety, diplom osvetára a knihovníka získal v Debrecíne. Bol učiteľom ľudového tanca, stál na čele rôznych folklórnych skupín, organizoval celoštátne festivaly a vydal aj didaktické publikácie v tejto tematike. V DZSM pracoval od roku 1960, v roku 1972 bol zakladateľom Národopisnej a vlastivednej sekcie v rámci Zväzu. Neúnavne chodil po celej krajine a zbieral skvosty našej ľudovej slovesnosti a hudobného folklóru. Jeho nespočetné publikácie sú dodnes bohatým zdrojom pre odborníkov tak u nás, ako aj na Slovensku. Pravidelne organizoval kurzy pre učiteľov ľudového tanca, spočiatku v Maďarsku, neskôr aj na Slovensku a postaral sa aj o to, aby naše súbory mohli prezentovať slovenský folklór z Maďarska aj na festivaloch v našej materskej krajine. Bol nositeľom rôznych prestížnych ocenení. „Práve hnutie kvalifikačných prehliadok Vyletel vták, ktoré on inicioval a bol jeho motorom, pokračuje s názvom Vo víre tanca a vždy ho usporadúvame okolo 15. októbra, dátumu jeho narodenia,“ zdôraznila K. Király, ktorá ešte ako redaktorka Slovenskej relácie Maďarskej televízie koncom deväťdesiatych rokov pripravila portrét Štefana Lamiho. V dokumente, ktorý bol premietnutý aj na sympóziu, prítomní mohli byť svedkami aj takých dojímavých chvíľ, ako Štefan Lami zavedie svojho kolegu a priateľa, choreografa, tiež už zosnulého Lászlóa Vásárhelyiho (mimochodom narodeného tiež v roku 1925) do svojej pivnice na ochutnávku vína a ako si spolu „na staré kolená“ zatancujú. Z príhovorov účastníkov spomenieme len niektoré (bez nároku na úplnosť). Vedecký pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Juraj Rágyanszki informoval účastníkov, že niektoré nahrávky Štefana Lamiho z pilíšskeho a zemplínskeho regiónu sú už v ich inštitúcii digitalizované. Bývalý tajomník DZSM Július Alt vyzdvihol jeho ľudskosť a pripomenul, že ešte veľa takých osobností by sme potrebovali. Na spoločnú prácu s Pištom báčim si zaspomínala aj Zuzana Hollósyová, ktorá ho spoznala ako žiačka budapeštianskej slovenskej školy, kam spolu s inými uznávanými choreografmi chodil učiť slovenské ľudové tance. „Aj jemu môžem ďakovať za moju lásku k folklóru, ľudovým piesňam a tancom,“ vyznala sa známa folkloristka, ktorá v podstate prevzala od neho štafetu v rámci DZSM. V súvislosti s prácou vo Zväze Katarína Király vyzdvihla aj Etelku Rybovú, ktorá bola pomocnou rukou osvetára pri úprave jeho textov. Na stretnutí, ktoré svojou účasťou poctil aj riaditeľ národnostného odboru Úradu predsedu vlády Richárd Tircsi, viacerí z rečníkov zdôraznili, že Š. Lami popri svojej neúnavnej práci bol nesmierne rodinne založený. Potvrdili to aj členovia jeho rodiny. Dlhoročná bývalá slovenčinárka v Šápove Anna Matyóová Lamiová sa podelila o detaily ťažkého detstva svojho otca. Známa insitná maliarka, tiež bývalá pedagogička Mónika Berényiová Lamiová spomenula milý zážitok z detstva, keď všetky štyri deti bral naraz – či už v náručí, na chrbte, alebo na krku – z kúpeľne do kuchyne, kde ich čakala husacina. V šľapajach otca kráča Estera Lamiová, ktorá vyštudovala odbor národopis v Bratislave. Syn Štefan Lami ml. sa priznal, že napriek tomu, že on sa vybral iným smerom, vždy s obdivom sledoval celoživotné dielo svojho otca. Najdojímavejšou chvíľou besedy bolo, keď vnučka Emőke Dallosová, ktorú údajne Pišta báči vždy pokladal za svoje piate dieťa, porozprávala, že osud im doprial, aby jej (ako sestričke vo vacovskej nemocnici) zomrel v náručí.

Galaprogram pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Lamiho sa uskutočnil po tohoročnej prehliadke Vo víre tanca, o ktorej vás budeme informovať v nasledujúcom čísle nášho týždenníka.

(CsL)

Foto: autor