Čemerský folklórny spolok Malá Furmička oslávil v prvú októbrovú nedeľu svoje 15. narodeniny nádherným, trojhodinovým galaprogramom a vynikajúcou tortou. Dňa 5. októbra tanečníkov prišli pozdraviť aj priatelia a vzácni hostia z domova i zo zahraničia.

Jubilantom zablahoželal parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. Podpredsedníčka Celoštátnej samosprávy Slovákov v Maďarsku Katarína Király vo svojom príhovore vyslovila prosbu, nech vedenie súboru vždy dbá aj na odovzdávanie starostlivosti o kroje najmladším folkloristom, aby sa naučili chrániť i hodnotné hmotné dedičstvo. S dojatím obdivovala vystúpenie čemerských folkloristov znalkyňa tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku i na Slovensku, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková. Na záver oslávencov pochválila a popriala im veľa elánu a energie. K čelnej predstaviteľke našej najväčšej nominujúcej organizácie sa slovami chvály pridala spolupracovníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milina Sklabinská, ktorá sa zároveň láskyplne rozlúčila s čemerskými Slovákmi, lebo odchádza zo svojej terajšej pozície na Úrade. Divadelná sála Kultúrneho domu S. Petőfiho v Čemeribola plná, plnučičká divákov, priateľov, príbuzných, fanúšikov a podporovateľov čemerskej Furmičky.

Galaprogram pod vedením predsedníčky spolkov Furmička i Malá Furmička Alžbety Szabovej začali členovia všetkých zložiek súborov nacvičovať v septembri, kvôli čomu trpela najväčšou nervozitou práve vedúca formácie. Presne totiž vie, že vystúpenie podobného rozsahu a dĺžky sa má začať pripravovať rok vopred. Malá Furmička síce začala pracovať oveľa skôr, ale najprv kvôli ochoreniam, potom kvôli iným povinnostiam detí, ktoré sa zúčastňujú nielen tanečných, ale aj speváckych, ba aj divadelných a recitačných aktivít, musel byť program dokonca dva razy odložený. Celá príprava sa napokon začala sústredením v Mojmírovciach, kde si museli natrénovať aj program vystúpenia v hostiteľskej obci, vzápätí čemerský slovenský volený zbor so všetkými Furmičkami hral hlavnú rolu v usporiadaní a uskutočnení veľkolepých národnostných oberačkových slávností. Potom ešte Alžbeta Szabová zorganizovala a inštalovala výstavu Naša budúcnosť je v našej minulosti na počesť najstarších slovenských ženičiek v Čemeri, ktoré až do smrti chodili v kroji. Dňa 20. augusta tradične slávili Čemerania nielen Hodinu modlitieb, ale aj Deň čemerského kroja. Mnohé tetušky, ktorým v Čemeri hovoria mamiky, dnes už nie sú medzi nami.

Na oslavu 15. narodenín Malej Furmičky predsedníčka zmobilizovala takmer 80 účastníkov, ktorí mali na javisku svoju úlohu.

Najprv so spevom napochodovali na javisko tí najmenší, škôlkari. So skupinovým lístkom a veľkým kufrom nastúpili na „vlak“ a odcestovali do Mane na južnom Slovensku. Tam si pozreli Maniansky tanec. Potom dostali priestor tancujúci škôlkari. Po nich „pútnici“ zosadli z „vlaku“ na Horehroní, kde stretli skupinu chlapcov a mužov, ktorí aj bez muziky, nemo preberali nohami v rovnakom rytme presne a naraz. Prváčik Botond Ács, na úžasné prekvapenie divákov, chvíľu tanečníkov pozoroval a potom sa pridal preberať nôžkami ako veľkí. Horehronské tance drobcom učarovali. Mohli na tanečníkoch oči nechať. Hneď sa aj domáhali, že akonáhle skončia svoje putovanie po slovenských roztancovaných regiónoch, aj oni sa chcú naučiť tance väčších detí. Spolu s výpravcom hovoriacim čemerským nárečím (my vieme, že sa volá Jožko Katona) prešli všetkými lokalitami, ktorých folklór sa členovia súboru Furmička naučili a potom ich deti, ktoré vytvorili pred 15 rokmi formáciu Malá Furmička, odkukali. „Akože“ si odskočili do Detvy k tete Ruženke Egyedovej Baránekovej, vzápätí do Parchovian i na Šariš, ba dokonca aj do Raslavíc a na Zemplín. Nechýbal fľaškový tanec, ani Kolomyja a chlapi s chlapcami sa opäť predviedli emblematickým tancom so zvláštnym názvom Sarkuraz. Úspešná reprezentantka Čemera na speváckej súťaži ZSM Slovenské spievanky Maja Beliczová ukázala, prečo získala ocenenie poroty a Enikő Csilla Horváthová clivo zanôtila o vodičke potoka Galga. Táto mladá dievčina, ktorá ukázala aj svoje tanečné nadanie okrem iného v zemplínskych karičkách, zostala takmer jediná z pôvodnej Malej Furmičky spred poldruha desaťročia. Ďalší z tej partie je Bence Pittner, ktorý odvtedy vyrástol z tenkého hanblivého chlapca v urasteného mladého muža. Za 15 rokov všetci vyrástli a vystúpili do života.

Desiati „pútnici“ z materskej školy by si zaslúžili medailu za statočnosť alebo aspoň velikánsku odmenu za svoj nevšedný výkon. Oni totiž niesli s tetou Erkou Szabovou na svojich pleciach celý galaprogram, kým sa tanečníci hádam aj 15-krát expresne prezliekali. Bol to naozajstný obdivuhodný čin! Podarený bol po galaprograme kamarát a fanúšik súboru, ujo Miško Krekács: „Dobehli ste ma! Ja som si naozaj myslel, že ste pozvali súbory z jednotlivých lokalít, kde ste pobudli. Až potom sa mi zdali tváre nejaké povedomé a prišiel som na to, že po celý večer tancovali tí istí, naši.“ Aj týmto mladučkým tanečníkom vedúca skupiny asi pred tromi rokmi sľúbila, že sa budú môcť naučiť tance dospelých, veľkej Furmičky, ba aj vystupovať s nimi. Alžbeta Szabová svoj sľub veľkolepo dodržala. Na záver galaprogramu nie náhodou povedala: „Je to nádhera, že existuje kolobeh života!“

Erika Trenková

Foto: autorka