V Slovenskom oblastnom dome 1. októbra netradičným spôsobom predstavili kuchársku knihu Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby, do ktorej bolo zaradených tridsať receptov. Šestnásť z nich bolo možné ochutnať priamo na mieste. Prečo dostala kniha práve tento názov? V starej zbierke dokumentov oblastného domu našli ručne písané recepty v čabianskej slovenčine, z ktorých každý mal na konci napísané: Dobrí apeťík!, t. j. Dobrú chuť!
Potom začali zbierať staré recepty, aby ich mohli spoločne publikovať – spomína predseda samosprávy Ondrej Kiszely. Dodal, že v súčasnosti mladí ľudia čoraz menej varia a pečú, ale v publikácii sa nachádzajú aj jedlá, ktorých príprava trvá len niekoľko minút, aj preto, že si vyžadujú málo ingrediencií. Jedlá v kuchárskej knihe – od polievok po hlavné jedlá a dezerty – sú príkladom toho, ako rýchlo a lacno dostať na rodinný stôl kvalitné jedlo.
Predseda nám prezradil: „My, čabianski Slováci, sme veľmi bohatý národ vďaka našej jedinečnej kuchyni, ktorá je známa široko-ďaleko. Je ako Čaba: rozmanitá, kreatívna, ale nie vystatovačná. Popri jej jednoduchosti je veľmi bohatá na živiny. Kyseľ, cigánka a všetky ostatné jedlá sa nepripravujú nikde inde, čo dokazuje jedinečnosť našej kuchyne. Máme aj niekoľko ďalších jedál, ktoré pre svoje špeciálne miestne názvy a charakteristické chute patria do kategórie „čabaikum“. Všetky však majú jedno spoločné: naši slovenskí predkovia po stáročia varili pre svoje rodiny jednoduchú, nenáročnú kuchyňu, ktorá bola zároveň chutná a rozmanitá. Táto knižočka vznikla od srdca a pokúsili sme sa v nej prezentovať časť našej bohatej gastronómie, ktorá je súčasťou našej čabianskej identity. Jej najväčšou prednosťou je, že jedlá a recepty v nej zahrnuté prezentujú čabianske gazdinky, ktoré sa ich naučili v čase, keď Čaba a jej slovenský svet boli na vrchole a hrdo hľadeli do budúcnosti. Oživovaním týchto receptov v našich kuchyniach aktívne zachovávame dedičstvo našich slovenských predkov.“
Podľa O. Kiszelya nebolo ľahké napísať publikáciu, pripraviť jedlo a nafotiť ho. Ale skutočnou výzvou bolo zozbierať recepty, preto sa poďakoval tým, ktorí ich poskytli, a tým, ktorí tieto jedlá stále pripravujú doma. Predseda zdôraznil, že kuchárska kniha zahŕňa celú čabianskosť. Podľa jeho názoru Békešská Čaba zostane pravou Čabou dovtedy, kým bude v meste prítomná slovenská komunita, ktorá ho bude budovať spolu s ostatnými. Chcel by, aby sa o sto rokov mohlo povedať, že v meste žijú Slováci, a to je cieľom viacerých snáh miestnej samosprávy, z ktorých jednou je aj predkladaná publikácia.
Povedal, že sieň Slovenského oblastného domu pomenovaná po Ondrejovi Áchimovi Likerovi bola nedávno slávnostne otvorená, ale obnova sa ešte neskončila. Práce na nádvorí budú čoskoro dokončené. Vytvoril sa priestor na organizovanie podujatí s krytými priestormi s pódiom. Začiatkom budúceho roka je naplánovaná výstavba Námestia Ernesta Sztraku a Hája Jána Vilima, ktoré v podobe náučného chodníka privedú hrdinov Čaby do oblastného domu. Viceprimátor župného mesta Békešská Čaba Tomáš Varga sa podelil o niekoľko osobných skúseností súvisiacich s haluškovou poljókou, haluškami, ktoré sa podávajú na rodinnom stole. Pripomenul, že slovenská samospráva nedávno dostala uznanie od mestského zastupiteľstva, ktoré ocenilo prácu slovenskej komunity a jej nezvyčajné iniciatívy. Výsledkom je podľa neho kreatívna, kvalitná kuchárska kniha, ktorá je zábavná a čitateľná, s nádychom humoru, histórie a tradície – a sú v nej jedlá založené na receptoch, ktoré vám pomôžu objaviť chute minulosti. Obsahuje aj informácie, ktoré budú pre mnohých nové, a je to skvelý spôsob, ako ich odovzdať ďalej.
Kuchársku knihu počas podujatia uviedol do života a požehnal evanjelický farár Ján Verasztó. Ako povedal, jedlo je nevyhnutné na udržanie ľudskej existencie, ale jeme nielen z tohto dôvodu, inštinktívne, ale aj preto, aby sme si vychutnali jedlo a spoločnosť tých, ktorí s nami sedia pri stole. Jedenie má aj biblický a vieroučný rozmer: ak dovolíme Ježišovi, aby sa k nám priblížil, bude s nami večerať, takže môžeme byť aj súčasťou liturgického priestoru. Evanjelický farár sa s prítomnými podelil o svoje spomienky z detstva, ako sa vďaka jeho slovenským predkom každú sobotu úderom poludňajšieho zvona podávali štyri druhy rezancov v tomto poradí: tvarohové, bryndzové, makové a kapustové.
Na dvore 50-ročného čabianskeho slovenského oblastného domu sa dalo ochutnať aj sármu, baraní paprikáš, tarkedľe, machľovance a populárne čabjanskje špiro – „tót-dog“.
(BPL)
Foto: Bence Püski-Liker