„Tam sa neboj, kde sa piesne ozývajú, lebo neprajníci neradi spievajú.“ (Friedrich Schiller)
S blížiacim sa koncom roka sa mnohí z nás obzrú späť a premýšľajú nad rýchlo plynúcim časom i nad činnosťou, ktorú vykonávajú. O to intenzívnejšie prežívame tieto chvíle v jubilejnom roku. V čabianskom Dome slovenskej kultúry je tento rok výnimočný – svoje výročia oslavujú až tri skupiny.
Vyše päťdesiatročný Slovenský klub v Békešskej Čabe, ktorý sa stal základom registrovanej Čabianskej organizácie Slovákov a vytvoril jej zázemie v Dome slovenskej kultúry, si 28. októbra pripomenul desať rokov svojej novodobej existencie na novom pôsobisku a pod novým vedením. Klub vedený Michalom Tóthom sa stretol v Kultúrnom dome vo Viniciach, kde členov privítali poslanci mestskej samosprávy Ádám Pál a Ondrej Kiszely, ako aj vedúca kultúrneho zariadenia Ibolya Petőová. V kultúrnom programe vystúpila tiež jubilujúca Čabianska ružička.
Dňa 20. novembra sa v Dome slovenskej kultúry stretli aktívni členovia spevokolu Čabianska ružička, aby si pripomenuli tridsaťročnú históriu súboru, jeho začiatky a rozvoj speváckej činnosti pod vedením troch zbormajstrov: Ildiky Očovskej (1995, 2008 – podnes), laureáta Erkelovej a Weinerovej ceny Jozefa Rázgu (1996 – 2001) a Pétera Száka Kocsisa (2002 – 2007). Spevokol vznikol 25. januára 1995 z iniciatívy Alžbety Ančinovej, ktorá oslovila pätnásť pedagógov milujúcich slovenskú pieseň. Láska k rodisku i materskej krajine v ich speve neustále rezonuje. Ich poslanie vystihuje známe tvrdenie: „v jazyku žije a v piesňach cíti národ.“
Krásne o tom hovoria aj slová už zosnulej Judity Zahoránovej, ktoré sú zaznamenané v publikácii vydanej pri príležitosti 20. výročia založenia zboru: „Veľmi radi sa stretávame v záujme spievania slovenských piesní a oživovania tradícií. Asi by mi už chýbali hodiny spevu prežívané v rodinnom ovzduší. Tieto chvíle mi pomôžu znovu prežívať spomienky z detstva, ozývajú sa vo mne staré časy. Kým som pracovala, tieto spomienky driemali niekde hlboko v mojej duši, teraz ale, často po odznení jedného slova, si spomeniem na ich význam. Som nesmierne vďačná za príležitosť, že znovu môžem prežívať svoj život.“
Výstižne sa vyjadrila aj Mária Bánfiová Zsiláková: „Obyvateľstvo Békešskej Čaby je slovensko-maďarské, zdieľame spoločný osud, musíme zachovávať naše tradície!“
Počas rokov spevokol interpretoval jednohlasné a dvojhlasné skladby, náboženské i ľudové piesne v slovenskom aj maďarskom jazyku. Spolupracoval na vernisážach, spomienkových a literárnych podujatiach, cirkevných oslavách, prezentáciách tradičných zvykov a vystupoval v materských školách i domovoch dôchodcov. Doriška Kosnová v jubilejnej publikácii uviedla: „Ľúbim spievať, milujem slovenské pesničky. Prežívam mimoriadne silnú väzbu k mojej materčine a aj týmto spôsobom sa snažím udržať a rozvíjať slovenské tradície.“
Spevokol počas svojho pôsobenia získal mnohé ocenenia. Z posledných rokov spomeňme Zlatého páva (2024), Zlatého škovránka (2025) a Zlatú medailu (2025). Na oslavách bola sprístupnená aj malá výstava mapujúca dejiny súboru – od prvých diplomov po najnovšie uznania, od fotografií z prvých vystúpení až po súčasný kolektív. Nechýbala ani od začiatku vedená kronika.
Jubilujúcich pozdravila vedúca čabianskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Hajnalka Krajčovičová, ktorá vyzdvihla ich poslanie a prínos. Inšpirujúc sa dielom Antoinea de Saint-Exupéryho povedala: „Ste princom ruže čabianskych Slovákov, aj našou tou ružou samotnou.“ V mene ÚKSM odovzdala pamätný diplom a medovníkové domčeky.
Predseda miestnej slovenskej samosprávy Ondrej Kiszely poďakoval kolektívu za dlhodobú činnosť v prospech čabianskych Slovákov. Vedúci Slovenského klubu Michal Tóth zagratuloval spevokolu a poďakoval za dobré partnerstvo medzi skupinami. V mene spevokolu Katarína Kovácsová Januriková poďakovala Anne Korčokovej Vargovej za jej zásluhy a starostlivosť. A. Korčoková Vargová následne v mene spevokolu poďakovala vedúcej Ružičky Ildike Očovskej a odovzdala kyticu najstaršej zaslúžilej členke – 92-ročnej Márii Kiszelyovej, ktorá 9. decembra tohto roku prevezme cenu „Za čabianskych Slovákov“. Jubilejný večierok sa skončil spoločným spevom kytice slovenských piesní.
A čo dodať na záver? Nech zaznie spoločné želanie, ktoré sami speváci formulovali a ktoré hovorí za nás všetkých – krajanov z Dolnej zeme v Maďarsku: „Želáme si, aby naše piesne zneli naďalej zo srdca. Prajeme si, aby sa vo svete, ktorý stráca svoje hodnoty, naše duše naplnili spomienkami, zážitkami, piesňami a láskou, aby kronika Ružičky ďalej pokračovala.“
O tretej oslavujúcej skupine, Výšivkárskom krúžku Rozmarín, ktorý si pripomína 25. výročie, sa zmienime po ich oslavách.
Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM
Foto: autorka