Počas Dňa kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši sa predstavili aj dve zo škôl prevádzkovaných CSSM.
Už pred samotným začiatkom hlavného programu vládla v celom meste sviatočná atmosféra. Od slovenskej školy sa vydal na cestu farebný sprievod účastníkov galaprogramu za sprievodu sarvašskej dychovej kapely. Vyše dvesto účinkujúcich, žiaci, tanečníci, speváci a hudobníci, sa pobrali smerom k festivalovému pódiu na námestí.
Sprievod nebol len organizačným presunom, ale aj dôležitým vizuálnym zážitkom a vynikajúcim PR ťahom. Krojované postavy detí i dospelých a tóny dychovej hudby prilákali ďalších divákov, ktorí účinkujúcich nadšene vítali a povzbudzovali. Festivalový sprievod naladil prítomných na tú pravú sviatočnú vlnu na javisku, ktoré sa čoskoro zaplnilo mladými umelcami.
Po príchode sprievodu sa ujal mikrofónu parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku, Anton Paulik. Vo svojom príhovore sa nevyhol zásadným otázkam, ktoré sú nevyčerpateľnými bodmi mnohých štúdií, výskumov a prednášok Slovákov v Maďarsku: Kto sme, odkiaľ pochádzame a čo odovzdáme ďalším generáciám? Podľa A. Paulika má slovenské kultúrne dedičstvo dve roviny. Tá staršia siaha až do 9. storočia, ku cyrilo-metodským koreňom a k pôsobeniu vierozvestcov na území dnešného Maďarska, najmä v Blatnohrade – Zalavári. Ako však podotkol, tento historický odkaz zostáva medzi Slovákmi v Maďarsku často neznámy a nevyužitý. Druhú rovinu podľa neho tvoria kultúrne hodnoty, ktoré so sebou priniesli naši predkovia v 18. storočí z územia dnešného Slovenska, ľudové piesne, tance, zvyky, ale aj modlitebné knihy a náboženské tradície, ktoré dodnes žijú v rodinách naprieč generáciami. Práve na túto skutočnosť apeloval, keď prízvukoval, že slovenská komunita potrebuje oveľa viac vedomej práce so svojou minulosťou. Pripomenul, že bez poznania vlastných koreňov hrozí, že o pár desaťročí nezostane po slovenskej kultúre v Maďarsku ani stopa.
„Ak nebudeme poznať, odkiaľ prichádzame, naše deti nebudú vedieť, prečo stojí pamätník Cyrila a Metoda v Zalavári, ani kto postavil veľké evanjelické kostoly v dedinách, kde dnes žije len niekoľko stoviek Slovákov,“ a svoj prejav zakončil výzvou, „aby sme svoju kultúru pestovali nielen počas sviatkov, ale každý deň, v rodinách, v školách aj v spoločenských kruhoch“. Pritom zdôraznil, že budúcnosť Slovákov v Maďarsku nezávisí len od inštitúcií, ale predovšetkým od samotných ľudí, od ich záujmu, hrdosti a ochoty odovzdávať hodnoty ďalej.
Po zlovestných slovách ako protipól hrozivej perspektívy sa javisko zaplnilo mladými účinkujúcimi z dvoch prestížnych slovenských vzdelávacích inštitúcií. Ich živé a milé vystúpenia sú dôkazom, že slovenská kultúra v Maďarsku zatiaľ má budúcnosť.
Ako prví sa predstavili žiaci zo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe, inštitúcie, ktorá je viac než vzdelávacím zariadením, kde deti od najútlejšieho veku až po maturitu vyrastajú v prostredí podporujúcom talent, tvorivosť a otvorenosť voči iným kultúram, je živou, súdržnou komunitou, kde sa moderné vzdelávanie prirodzene prepája s pestovaním slovenských tradícií a jazyka. Ich vystúpenie, nacvičené pod odborným vedením učiteľky spevu a hudby Ildiky Očovskej, zaplnilo pódium autentickou atmosférou a melódiami dolnozemského regiónu. Mladí speváci a hudobníci svojím nadšením a profesionalitou uchvátili publikum a ukázali, že láska ku koreňom, je aj u najmladšej generácie stále živá.
Po nich sa na pódiu predstavili žiaci miestnej Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a materskej školy a detský umelecký súbor Harmónia. Komlóšska škola, ktorá už desaťročia vychováva mladú generáciu v duchu slovenského jazyka a kultúry, pripravila pásmo, v ktorom nechýbali tradičné miestne slovenské piesne a tance. Zlatým klincom ich vystúpenia bola folklórno-hudobná scénka s názvom „Kradnutie geregí“, ktorú žiaci 4. a 5. ročníka predviedli s veľkou dávkou humoru a profesionality. Publikum odmenilo malých umelcov vrúcnym potleskom.
Okrem hlavného programu na veľkom javisku sa účastníci mohli tešiť aj na pestrý sprievodný program – slovenský jarmok, prezentáciu robotiky, remeselné dielne, detské divadlo, tvorivé dielne, jazdu Dottó vláčikom, prehliadku mesta, evanjelického kostola a národopisných zbierok, ako aj výstavu a predaj ľudových výrobkov.
(ik)
Foto: autorka
Pestrofarebnosť nášho folklóru od Répašskej Huty až po Malý Kereš
Keď slovenskosť dostala mladú tvár – Predstavili sa školy Dolnej zeme
Publikácia o používaní slovenského jazyka v Slovenskom Komlóši
Organový koncert plný histórie a hudby
Od krojov po skladačky: Slovenské regióny v Maďarsku ukázali svoje poklady
Lutherov dvor plný slovenských úsmevov