Jednou zo sprievodných akcií Dňa kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku bola prezentácia novej publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM). Tentokrát to bolo spoločné dielo riaditeľky ústavu Tünde Tuškovej a bývalej dlhoročnej vedúcej tejto našej vedeckej inštitúcie Alžbety Uhrinovej s názvom Slováci a slovenský jazyk v Maďarsku: Prípadová štúdia o Slovenskom Komlóši.

„Našu dvojjazyčnú publikáciu sme vydali v Edícii VÚSM Bibliotheca Ludovici Haan. Jej cieľom je predstaviť dejiny, súčasnú situáciu a používanie slovenského jazyka v kruhu slovenskej národnosti v Maďarsku z pohľadu sociolingvistiky. Sumarizuje výsledky viacerých empirických výskumov, pričom kladie osobitný dôraz na prieskumy, uskutočnené v rokoch 2002 – 2003 v Slovenskom Komlóši so sedemdesiatimi respondentmi, ako aj na sondovanie zmien, uskutočnené v rokoch 2022 – 2023 a 2025. (...) Knihu sme vydali v tomto roku a preto sme sa rozhodli ju predstaviť v Slovenskom Komlóši, lebo je to zároveň naším symbolickým darom pri príležitosti 280. výročia založenia mesta Slovákmi,“ uviedla na úvod riaditeľka T. Tušková v priestoroch kaplnky miestneho evanjelického cirkevného zboru.

Prezentácie sa ujal redaktor edície, jeden z odborných recenzentov publikácie, znalec minulosti a súčasnosti dolnozemských Slovákov, profesor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Miroslav Kmeť. Ako uviedol, za mimoriadne hodnotnú časť publikácie pokladá detailnú charakteristiku mesta Slovenský Komlóš ako jedného z významných historických a kultúrnych (etnoregionálnych) centier dolnozemských Slovákov. „Najväčšiu vedeckú hodnotu predstavuje vlastný empirický výskum založený na rozhovoroch, dotazníkovom zisťovaní medzi respondentmi, oficiálnych úradných štatistikách, ktorý autorky následne výstižne i efektívne analyzovali a interpretovali. Skúmali jazykové kompetencie jednotlivých generácií, národnostnú identitu, jazykové postoje, stereotypy a predsudky spojené so slovenským jazykom i jeho používateľmi v historicko-chronologickom uchopení. Získané údaje interpretovali vecne, kriticky a s primeraným rešpektom k sociálnym a generačným rozdielom. Výsledky zároveň zasadili do širšieho kontextu výskumu jazykového posunu, bilingvizmu a zachovávania menšinových jazykov,“ povedal o. i. Miroslav Kmeť. (Recenziu v plnom znení si budete môcť prečítať v našej septembrovej prílohe Lúč.)

Spoluautorka Alžbeta Uhrinová o. i. dodala, že v rámci publikácie chceli záujemcom poskytnúť jednak základné a aktuálne informácie o našej slovenskej komunite. Mimochodom o to ich požiadali pred dvadsiatimi rokmi Csilla Bartová a Anna Borbélyová, vedúce projektu, v rámci ktorého bola uskutočnená aj jedna časť výskumu našich vedkýň. Pred piatimi rokmi sa zase Jazykovedný ústav Maďarskej akadémie vied rozhodol vydať sociolingvistické štúdie o menšinách. Vtedy si redaktorky zaumienili, že kniha bude obsahovať aj údaje o tu žijúcich národnostiach, keďže maďarská verejnosť o nich vie len málo. „Prvou časťou monografie (Slováci v Maďarsku) sme sa podujali vyplniť existujúcu medzeru. O dejinách ľudovej kultúry a jazyku Slovákov v Maďarsku totiž vznikli početné vedecké práce. Na rozdiel od toho, máme o súčasnej spoločenskej situácii slovenskej národnosti k dispozícii pomerne málo výskumov. (...) Našu knihu odporúčame do pozornosti každému, kto sa zaujíma o dejiny, súčasnú spoločenskú a jazykovú situáciu Slovákov v Maďarsku, ako aj o možnosti zachovania slovenského jazyka v 21. storočí, v čom je Slovenský Komlóš nasledovaniahodným príkladom,“ zdôraznila A. Uhrinová.

Slova sa ujala aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, ktorá vyslovila radosť z toho, že už druhý rok v rámci našich osláv vďaka spolupracovníkom VÚSM prezentujeme vedeckú publikáciu o hostiteľskej lokalite. Zároveň sa poďakovala aj miestnemu evanjelickému cirkevného zboru za poskytnutie priestorov a podelila sa o zaujímavosť, a síce budova kaplnky kedysi patrila baptistom a evanjelikom trvalo istý čas, kým ju prijali za svoju. K zrodu novej publikácie zainteresovaným zagratulovala aj bývalá, dlhoročná vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gy. Juhásza v Segedíne Katarína Maruzsová Šebová. Po oficiálnej časti prezentácie si účastníci v rámci neviazaného rozhovoru našli čas aj na výmenu názorov na súčasný stav a problémy vedy, školstva a ďalších záležitostí národností v Maďarsku.

(CsL)

Foto: autor

Putá identity a živého slova

Pestrofarebnosť nášho folklóru od Répašskej Huty až po Malý Kereš

Keď slovenskosť dostala mladú tvár – Predstavili sa školy Dolnej zeme

Publikácia o používaní slovenského jazyka v Slovenskom Komlóši

Organový koncert plný histórie a hudby

Lutherov dvor plný slovenských úsmevov

Od krojov po skladačky: Slovenské regióny v Maďarsku ukázali svoje poklady