Literárna oáza v Slovenskom inštitúte (SIB) je jeden z programov s najväčšou návštevnosťou.

9. marca sa znovu naplnila sála SIB záujemcami o slovenskú literatúru, aj napriek tomu, že organizátori tentoraz pripravili nie vyslovene literárnu tému. Témou večera sa stala kniha Rozviazané jazyky od germanistu Jozefa Tancera.

Publikácia vyšla koncom minulého roka a na Slovensku sa rýchlo rozpredala, ale dnes je už dostupné druhé vydanie. Maďarskí čitatelia sa majú tiež na čo tešiť – hovorí sa o maďarskom preklade. Ale čím získal germanista Jozef Tancer takýto úspech? Kniha Rozviazané jazyky sa hneď na prvý pohľad líši od obyčajných vedeckých publikácií, a napriek tomu, že jej autorom je jazykovedec, ani nechce ním byť. Farebný obal ukrýva pätnásť rozhovorov s obyvateľmi medzivojnovej Bratislavy, cez ich spomienky dostávame obraz o jazykovom, etnickom a náboženskom zložení mesta. Ústrednou otázkou knihy je, aké jazyky používali bratislavské rodiny v domácnosti a ako komunikovali obyvatelia mesta na verejnosti.

„Nemci, Maďari, Slováci, Chorváti, Židia alebo jednoducho starí Prešporáci, či Bratislavčania, ročníky narodenia od roku 1916 do roku 1930, približujú množstvo konkrétnych každodenných situácií, v ktorých sa vytvárali priaznivé podmienky na rozvíjanie jazykových znalostí alebo naopak situácie, v ktorých sa jasne uprednostňoval jeden jazyk pred ostatnými. Ich spomienky ukazujú, že tzv. typická bratislavská viacjazyčnosť vôbec nebola taká samozrejmá, ako si dnes myslíme. A naopak: tá existujúca viacjazyčnosť mala omnoho viac podôb, než je známe“ – píše sa v anotácii knihy, ktorú v Budapešti predstavil sám autor v spoločnosti historika tlače Petra Urbána a prekladateľa Lászlóa G. Kovácsa.

Samozrejme, aj počas besedy v Slovenskom inštitúte sa dostala do popredia otázka trojjazyčnosti v Bratislave, ktorá sa za uplynulé desaťročia stala takmer frázou. Autor publikácie si spomenul na príbeh s jednou respondentkou, ktorý podľa neho lepšie odzrkadľuje jazykovú situáciu v medzivojnovom hlavnom meste Slovenska. „Robil som rozhovor s  pani, ktorá celý čas používala striedavo nemecký, maďarský a slovenský jazyk. Na záver som sa jej opýtal: bol v tom čase v Bratislave vôbec taký človek, ktorý hovoril len jedným jazykom? Ona odpovedala: áno, ja.“ Trojjazyčnosť teda podľa Tancera nebola ani mýtus, ani skutočnosť v tom čase. Aká je teda pravda? Otvorte knihu a dozviete sa!

(kan)

Foto: autorka