Systém parlamentného zastúpenia národností v Maďarsku patrí už niekoľko rokov medzi najdiskutovanejšie témy maďarskej národnostnej politiky. O to viac, že počas aprílových parlamentných volieb bol po štvrtýkrát uplatnený systém zvýhodnených mandátov pre národnostných hovorcov. Odborníci, právnici, politológovia aj predstavitelia národností sa v ankete časopisu Regio pokúsili zhodnotiť, čo tento model priniesol, kde zlyháva a aké zmeny by boli potrebné.
Diskusia ukazuje, že hoci sa po roku 2010 podarilo vytvoriť nový rámec účasti národností na práci parlamentu, systém naďalej sprevádzajú zásadné právne, demokratické aj politické problémy. Väčšina respondentov sa pritom zhoduje v jednom: dnešný model poskytuje národnostiam určité zviditeľňovanie a prístup k moci, ale len obmedzene zabezpečuje skutočné politické zastúpenie.
Maďarsko ako neskorý nasledovník
Historik, politológ, hlavný vedecký pracovník Inštitútu pre výskum menšín Spoločenskovedného ústavu Univerzity ELTE Balázs Dobos pripomína, že Maďarsko zaviedlo zvýhodnené parlamentné zastúpenie národností pomerne neskoro v porovnaní s viacerými krajinami strednej a juhovýchodnej Európy. Už po zmene režimu sa síce hovorilo o potrebe parlamentnej reprezentácie národností, reálne však systém vznikol až po prijatí nového volebného a národnostného zákona po roku 2010.
Podľa B. Dobosa sa maďarský model odlišuje od viacerých okolitých krajín. Kým napríklad v Rumunsku, Chorvátsku či Slovinsku existujú garantované mandáty pre národnosti, Maďarsko zaviedlo iba tzv. zvýhodnený mandát. Národnostné kandidátky síce nemusia prekročiť volebný prah platný pre politické strany, no hranica potrebná na získanie národnostného mandátu zostáva stále veľmi vysoká. Práve preto majú reálnu šancu na získanie mandátu iba dve najväčšie národnosti – nemecká a rómska (to sa však počas posledných volieb nepodarilo ani im – pozn. red.).
B. Dobos upozorňuje aj na ďalší paradox. Národnostní voliči sa registrujú do osobitného systému a tým sa vzdávajú možnosti hlasovať za stranícke kandidátky. V prípade väčšiny národností však ich hlas aj tak nemá reálnu šancu prispieť k získaniu mandátu. Výsledkom je systém, ktorý podľa kritikov vytvára nerovnosť medzi jednotlivými národnosťami.
Hovorca namiesto poslanca
Osobitnou kategóriou sú národnostní hovorcovia. Tí môžu vystupovať v parlamente, zúčastňovať sa na práci výborov a lobovať za národnostné záujmy, no nemajú plnohodnotné hlasovacie práva ako poslanci.
Viacerí respondenti ankety uznávajú, že už samotná prítomnosť hovorcov v parlamente predstavuje výrazný posun oproti obdobiu pred rokom 2010. Dovtedy totiž národnosti nemali prakticky žiadne inštitucionalizované zastúpenie.
Riaditeľ Srbského inštitútu v Budapešti Pero Lastić zdôrazňuje, že systém priniesol aspoň symbolickú a čiastočne aj praktickú účasť národností v celoštátnej politike. Hovorcovia môžu udržiavať kontakty s ministerstvami, politickými stranami či medzinárodnými organizáciami a zviditeľňovať problémy svojich komunít.
Dôležitou inštitúciou sa stal aj parlamentný Výbor pre národnosti, ktorý vytvoril priestor na koordináciu a presadzovanie národnostných tém. Vďaka tomu sa podľa viacerých respondentov podarilo posilniť podporu národnostného školstva, kultúrnych inštitúcií či médií.
Napriek tomu sa opakovane vynára otázka, či systém hovorcov neostáva skôr symbolickým riešením. Kritici pripomínajú, že samotný názov „hovorca“ je paradoxný, pretože právomoci týchto predstaviteľov sú pomerne obmedzené.
Európsky súd: systém porušuje práva
Významným momentom sa stal rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Bakirdzi a E. C. proti Maďarsku z roku 2022. Súd konštatoval, že maďarský systém v niekoľkých bodoch porušuje základné práva.
Respondenti ankety pripomínajú tri hlavné problémy, na ktoré súd upozornil. Po prvé, väčšina národností nemá reálnu matematickú šancu získať zvýhodnený mandát. Po druhé, voliči si nemôžu vyberať medzi viacerými národnostnými kandidátkami, pretože každá národnosť môže zostaviť iba jednu uzavretú listinu. A po tretie, v mnohých volebných okrskoch je narušená tajnosť hlasovania.
Práve posledný problém vyvolal veľkú pozornosť. B. Dobos uvádza, že vo voľbách v roku 2022 bolo vo viac ako tritisíc volebných okrskoch registrovaných iba po jednom národnostnom voličovi. V takýchto prípadoch je prakticky nemožné zachovať anonymitu hlasovania.
P. Lastić pripomína, že kritici upozorňovali na tieto problémy už pri prijímaní zákona v roku 2011. Podľa neho súd iba potvrdil argumenty, ktoré zaznievali dlhé roky.
Niektorí respondenti však zároveň varujú pred radikálnym riešením v podobe úplného zrušenia národnostného zastúpenia. Takýto krok by podľa nich znamenal výrazný krok späť v oblasti ochrany národností.
Národnosti medzi politikou a lojalitou
Jednou z najčastejších tém ankety je otázka, nakoľko sú národnostní predstavitelia nezávislí od vládnej moci. B. Dobos upozorňuje, že v krajinách s garantovanými menšinovými mandátmi často dochádza k situácii, keď národnostní poslanci podporujú aktuálnu vládu a stávajú sa súčasťou mocenského systému. Podobné tendencie podľa neho možno pozorovať aj v Maďarsku.
Respondenti hovoria aj o tom, že skutočný význam národnostných predstaviteľov často nespočíva vo verejných vystúpeniach, ale v zákulisnom lobingu a vyjednávaniach o financiách. To však môže viesť k prílišnej opatrnosti, vyhýbaniu sa konfrontáciám a závislosti od aktuálnej vlády.
Podľa viacerých odborníkov sa národnostná politika postupne centralizovala a prepojila s distribúciou štátnych zdrojov. Financovanie národnostných inštitúcií po roku 2010 výrazne vzrástlo – pribudli podpory pre školy, kultúrne projekty, cirkevné aktivity, aj samotných hovorcov.
Na druhej strane sa ozývajú hlasy, že systém posilnil vnútorné konflikty v národnostných komunitách. Post hovorcov sa stal prestížnou a finančne atraktívnou funkciou, čo viedlo k mocenským bojom v národnostných samosprávach.
B. Dobos pripomína, že spory o zostavovanie kandidátok rozdelili viaceré komunity a viedli dokonca k tomu, že Rómovia v roku 2022 a Srbi pred voľbami 2026 nedokázali zostaviť vlastné kandidátne listiny.
Kríza legitimity
Významnou témou ankety je aj otázka legitimity národnostných predstaviteľov. Respondenti upozorňujú, že v prípade väčšiny národností prakticky neexistuje reálna volebná súťaž. Keďže každá komunita môže podať iba jednu kandidátku, prvé miesto na listine automaticky znamená pozíciu hovorcu. To podľa kritikov vedie k tomu, že voliči nemajú možnosť skutočného výberu. Politologička, docentka Katedry ľudských práv a politológie Fakulty sociálnych vied Univerzity ELTE TÁTK Anna Ungerová zdôrazňuje, že bez širšieho zapojenia komunít a väčšej plurality kandidátov sa bude dôvera voličov v systém naďalej oslabovať.
P. Lastić upozorňuje, že hovorca sa v mnohých prípadoch stáva nezávislým od samotnej komunity a nie je povinný systematicky konzultovať svoje postoje s národnostnou samosprávou alebo voličmi.
Problémom je aj nízka volebná účasť a vysoký počet neplatných hlasov. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri rómskych kandidátkach, kde v niektorých volebných okrskoch tvorili neplatné hlasy polovicu všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov. Podľa B. Dobosa môže ísť o protestné hlasovanie, alebo o dôsledok toho, že voliči si až vo volebnej miestnosti uvedomili, že nemôžu hlasovať za stranícku kandidátku.
Posilnenie identity aj únava komunity
Napriek kritike respondenti uznávajú, že parlamentná prítomnosť národností mala aj pozitívny spoločenský efekt. Zvýšila sa viditeľnosť národnostných komunít vo verejnom priestore, viac sa hovorí o jazykových a kultúrnych otázkach a národnostné témy sa častejšie objavujú v médiách. Niektorí odborníci hovoria aj o posilnení identity komunít a o vytvorení nových komunikačných kanálov medzi národnosťami a štátom.
Na druhej strane sa objavuje aj tzv. paradox pasivity. Časť komunít nadobudla pocit, že keď už existuje parlamentné zastúpenie, nie je potrebné ďalšie občianske angažovanie. Výsledkom môže byť slabnutie miestnej aktivity a ústup nezávislých občianskych iniciatív.
Viacerí respondenti upozorňujú aj na napätie medzi národnostnými samosprávami a občianskymi organizáciami. Organizácie blízke vedeniu samospráv majú často lepší prístup k zdrojom a projektom, zatiaľ čo kritickejším skupinám sa nedostáva patričnej pozornosti.
Hľadanie nového modelu
V závere ankety sa odborníci venujú otázke možných reforiem. Jednou z najčastejšie spomínaných možností je rozšírenie práv hovorcov alebo zavedenie otvorenejších kandidátskych listín. Voliči by tak mohli rozhodovať nielen o kandidátke ako celku, ale aj o konkrétnych kandidátoch. Objavili sa aj návrhy, aby kandidátky nemohli zostavovať výlučne národnostné samosprávy, ale aj občianske organizácie či regionálne združenia.
Ďalšou možnosťou by bolo umožniť národnostným voličom hlasovať súčasne za národnostnú aj za stranícku kandidátku, podobne ako v Slovinsku. Viacerí respondenti však pochybujú, že by na takúto reformu existovala politická vôľa.
Diskutuje sa aj o úplnom prehodnotení systému. Niektorí odborníci naznačujú, že riešenie netreba hľadať výlučne vo volebnom modeli, ale skôr v posilnení existujúcich národnostných samospráv a ich právomocí.
Väčšina respondentov sa však zhoduje aspoň v jednom bode: súčasný systém nemožno považovať za definitívne vyriešený model národnostného zastúpenia.
Medzi symbolikou a realitou
Anketa ukazuje, že maďarský systém národnostného zastúpenia sa pohybuje medzi dvoma pólmi. Na jednej strane vytvoril inštitucionálny rámec, ktorý národnostiam poskytuje určité zviditeľnenie, kontakty a možnosť vstupovať do celoštátnej politiky. Na druhej strane však zostáva otázne, do akej miery ide o skutočné demokratické zastúpenie.
Právnik, habilitovaný docent Katedry správneho práva Právnickej fakulty KRE ÁJK a vedúci Centra ďalšieho vzdelávania Sándor Móré upozorňuje, že dnešný model skôr pripomína kombináciu symbolickej reprezentácie a kontrolovaného lobingu než plnohodnotnú parlamentnú politiku.
Najväčšou výzvou najbližších rokov preto bude nájsť rovnováhu medzi reprezentáciou, demokratickou legitimitou a reálnym vplyvom národností. Odborníci sa zhodujú, že bez otvorenejšej súťaže, väčšej transparentnosti a širšieho zapojenia komunít bude systém aj naďalej čeliť kritike – doma aj v zahraničí.
Zároveň však platí, že napriek všetkým nedostatkom predstavuje dnešný model pre národnosti viac možností než systém pred rokom 2010. Otázkou zostáva, či sa Maďarsku podarí tento rámec reformovať tak, aby národnostiam poskytoval nielen symbolické miesto v parlamente, ale aj skutočný politický hlas.
(Sprac. zp)
Foto: MTI/Zsolt Szigetváry