Pred 50 rokmi: 25. výročie založenia slovenskej školy v Budapešti
„30. výročie oslobodenia našej vlasti má i z hľadiska dejín slovenskej školy v Budapešti veľký význam,“ – týmito slovami začala svoj slávnostný prejav riaditeľka Helena Ruzičková na úvod kultúrneho programu usporiadaného na oslavu dvojitého jubilea.
Potom podrobne hovorila o dejinách národnostného školstva, zmienila sa o známych kolegoch, z ktorých ešte mnohí vyučujú i dnes. Nezabudla, samozrejme, ani na žiakov, absolventov školy, ktorých počet dosiahol okolo 5 tisíc, spomedzi ktorých maturovalo asi 350, pričom 80 % žiakov pokračovalo vo svojich štúdiách na vysokých školách a univerzitách. Riaditeľka sa zmienila aj o súčasnej práci a výsledkoch terajších žiakov. S radosťou konštatovala, že primerane a dôstojne pokračujú v stopách svojich „predkov“ aj v učení, aj v mimoškolskej činnosti. (10. apríla 1975)
Pred 40 rokmi: Antológia Chodníky a kvitnúce brehy Dunaja
V rámci Budapeštianskeho jarného festivalu sa konal v budapeštianskom Univerzitnom divadle koncom marca 1985 Slovenský hudobný a literárny večer pod názvom Kvitnúce brehy, ktorého zostavovateľom boli režisérka Zsuzsa Benczeová a náš básnik Alexander Kormoš. Na podujatí, spojenom so slovenským folklórnym predstavením, usporiadaným Demokratickým zväzom Slovákov v Maďarsku, uviedli dvojjazyční interpreti ukážky zo súčasnej slovenskej poézie a z diel našich národnostných básnikov, a to hlavne z tvorby autorov novej antológie Chodníky. Ďalej zaznelo niekoľko významných ukážok z tvorby prekladateľov na oboch brehoch Dunaja. Okrem žiakov budapeštianskeho slovenského gymnázia básne recitovali známi herci Viola Thirringová, Štefan Nagyidai a Gejza Galán. (18. apríla 1985)
Pred 25 rokmi: Ako sa plní menšinová charta RE v Maďarsku?
Viac ako päťdesiatročná Rada Európy (RE) so sídlom v Štrasburgu venuje mimoriadnu pozornosť problémom národnostných a etnických menšín. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov bola prijatá v roku 1992. Skupina expertov RE má za úlohu vypracovať hlásenie o tom, ako sú v Maďarsku plnené jednotlivé body spomínanej Charty a experti pri monitorovaní národnostno-politickej praxe Maďarska počas návštevy našej najslovenskejšej dediny – Mlynkov v Pilíši – s nemalým prekvapením na tvárach zistili, že naši Slováci buď ani nevedia o tom, že majú právo (a údajne aj možnosť) uplatňovať svoj materinský jazyk aj v písomnom styku s úradmi, alebo ich ani nenapadne, aby si žiadali napríklad rôzne úradné formuláre v slovenčine. Tie by mali byť pripravené pre všetky v Maďarsku žijúce národnosti, ibaže sa ešte akosi nedostali nielenže do povedomia občanov, ale ani k úradníkom. (13. apríla 2000)
FotoMOMENTKY z našej minulosti
20. apríla 1968 väčší žiaci v blízkosti sochy L. Szabóa vytvárajú park pred novou základnou školou mesta Malý Kereš. (mti)
Na Námestí hrdinov v centre mesta Pomáz v roku 2013 inštalovali zaujímavé umelecké dielo, Strom života s piatimi cípmi symbolizujúce päť tu žijúcich národností: Maďarov, Nemcov, Srbov, Slovákov a Rómov. (mti)
14. apríla 1957 v Slovákmi obývanej obci Miške v Báčsko-Kiškunskej župe Ján Miškei sa schováva za sukňu svojej matky pred miestnymi dievčatami, ktoré šibačku chlapcov na Veľkonočný pondelok tradične odplatia o deň neskôr. (mti)
Zostavil: Imrich Fuhl