Chcete zaželať svojim priateľom veselé veľkonočné sviatky v jazyku niektorého z členských štátov únie? Pomôžeme vám! Pripravili sme krátky prehľad o tom, ako oslavujú tento krásny jarný sviatok v rôznych končinách nášho starého kontinentu.
Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorú často s obľubou oslavujú i ľudia, ktorí nie sú nábožensky založení. Každá členská krajina má v oslavovaní Veľkej noci svoje tradície a zvyklosti, ktorými sa od iných líši. V každej z nich však tento sviatok príchodu jari oslavujú v rovnakom čase. V nedeľu a pondelok, po prvom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom.
Folklórom týchto sviatkov je procesia „čiernych kajúcnikov“, ktorá má pripomínať pochovanie Ježiša Krista a ďalších obyčajov ako sú „hony na vajcia“, ktoré spočívajú v ukrývaní čokoládových vajíčok v záhradách, v ktorých sa ich potom deti usilujú nájsť. Ako káže tradícia na Veľkonočný pondelok, všetci obyvatelia belgického mesta Tournai by sa mali vydať pešo na horu Sait-Aubert. Táto tradícia nesie názov „výstup o palici“, keď si každý z obyvateľov mesta vyberie jednu z troch trás (6- 12- alebo 20-kilometrovú), ktorá ich dovedie až na samotný vrch hory. Počiatky tejto belgickej tradície siahajú do 14. storočia, keď kresťania oslavovali vzkriesenie Ježiša Krista práve podobnou púťou. Ale i tieto zvyky sa postupom času premenili na svetskejšie.
Fíni, rovnako ako v ďalších krajinách EÚ, oslavujú Veľkou nocou príchod jari. Aj keď v marci, niekedy i v apríli v tejto severskej krajine ešte stále vládne zima. Najstarším a najneobvyklejším jedlom je tradičná fínska misa mämmi. Je to tmavohnedá ovsená kaša vyrobená z vody a sladeného žitného sladu. Pečie sa pomaly v peci v lepenkových krabiciach vyrobených tak, aby vyzerali ako košíky z brezovej kôry. V súčasnosti je mämmi dezertom servírovaným s krémom a cukrom, ale pôvodne to bolo pôstne jedlo, ktoré sa jedávalo za studena s krajcom chleba. Šibanie a hľadanie vajec sú obľúbenými veľkonočnými zábavami zvlášť pre deti. Okrem kuriatok a vtáčikov sú obľúbenou výzdobou i vyfarbené vajíčka a králici. Ale veľkonočný králik, ktorý rozdáva vajcia, je známy iba v niektorých oblastiach Fínska. Na Veľkú noc môžete na fínskom vidieku a v mestečkách stretnúť malé postavičky so zafúľanými tvárami a šálmi zaviazanými okolo hláv. Idú žobrať, nesú násady metiel, kanvice na kávu a zväzky mladých vŕbových výhonkov. Dievčatá a niekedy dokonca i chlapci sú poobliekaní ako čarodejníci. Idú od dverí k dverám, odriekajú koledy a za odmenu dostávajú sladkosti a peniaze.
V Írsku je Veľká noc posvätným časom - obdobím pôstu a modlitieb. Tradičným veľkonočným jedlom Írov je pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Všetky vajíčka, ktoré sliepky zniesli na Veľký piatok, sú označené krížikom a každý Ír zje na Veľkonočnú nedeľu aspoň jedno takto označené vajíčko. Na Bielu sobotu zvyčajne Íri usporadúvajú tzv. „slanečkové“ sprievody. Konajú sa hlavne preto, že sa ich Íri skutočne prejedli v období pôstu pred Veľkou nocou a teraz prichádzajú na rad iné mäsiarske a údenárske dobroty. Na Veľkonočnú nedeľu sa v Írsku tancuje v uliciach. Tanečníci súťažia o koláče. Ďalšou obľúbenou činnosťou je kotúľanie vajíčok. Každý pretekár dostane do rúk bambusový kolík alebo lyžičku a jeho úlohou je dokotúľať vajíčko po trávniku alebo z kopca do cieľového bodu v čo najrýchlejšom čase.
Slovo „Velykos“, ktoré označuje Veľkú noc, je z bieloruského jazyka a znamená „dôležitý deň“. Veľká noc patrí v Litve k najvýznamnejším sviatkom v roku. Obľúbeným symbolom Veľkej noci je „Velyku Senelé“ čiže Veľkonočná babka, ktorá jazdí vo svojom veľkonočnom kočiari, ktorý ťahajú zajačiky a rozvážajú veľkonočné vajíčka po celej krajine. Tie deti, ktoré boli po celý rok poslušné, dostanú krásne vyfarbené vajíčka. A tie, ktoré neposlúchali, nenamaľované. Pokiaľ sa v priebehu leta a po celý rok vôbec chcete vyvarovať nepríjemnostiam, v Litve veria, že týchto pár nasledujúcich riadkov je určených práve pre vás:
Pokiaľ nechcete, aby vám v lete skrížil cestu nejaký had, nesmiete zočiť v prvý Veľkonočný sviatok žiadnu ihlu. Pokiaľ je prvé veľkonočné ráno slnečné, celé leto bude pekné. Naopak, ak bude ráno pršať alebo nebodaj snežiť, očakáva sa nečas aj v lete. Najhorším znamením je hromobitie, ale i to môže mať svoje svetlé stránky. Pokiaľ totiž zahrmí ešte predtým, kým začnú stromy pučať, zlodejom ich remeslo v ten rok nepokvitne.
Zaujímavosťou je, že v Lotyšsku používajú veľkonočné vajíčka predovšetkým na hry. Podstatou jednej z nich je rozbitie vajíčka. Najprv sa mladí ľudia popária. Potom si každý z páru vyberie svoje vajíčko a snaží sa ho tomu druhému rozbiť. Komu súper rozbil ako prvému jeho vajíčko, prehral a víťaz vyzve ďalšieho víťaza, pokiaľ nerozbijú posledné vajíčko. Tradičným pokrmom na Veľkú noc je Kulich alebo sladký šafránový chlieb.
V Portugalsku sa na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice. Ľudia upaľujú slamených panákov, ktorí vyzerajú ako Judáš. V ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety, ktoré sa najčastejšie plnia slaninkou. Na Veľkonočnú nedeľu sa je najčastejšie mäsité jedlo. Obvykle je to kozliatko alebo jahniatko, často i prasiatko (či už pečené alebo bravčová šunka). V niektorých oblastiach sa chystajú koláče plnené niekoľkými druhmi mäsa a vajíčkami. Pokiaľ máte radi sladké, tak Portugalsko je tou pravou krajinou, ktorú by ste mali v priebehu Veľkej noci navštíviť. Škála dobrôt je skutočne široká: briošky, rôzne druhy koláčov, ale tým najdôležitejším sú čokoládové vajíčka a mandle.
V Grécku sa počas Veľkonočnej nedele konajú vidiecke hostiny. Grilované jahňacie mäso, vajíčka, chlieb, šaláty a koláče. To všetko je prestreté na dlhých stoloch a k dispozícii pre každého, kto má chuť. Po celý tento deň ľudia nosia so sebou kraslice a keď postretnú známych, tak si s nimi s kraslicami „ťuknú“ a povedia: „Kristus vstal z mŕtvych“. Gréci jedia guľatý ploský bochník (Christopsomon), na ktorom je kríž a načerveno zafarbené vajíčka. Na Bielu sobotu sa zdobia kostoly a každý chystá posviacku. V nedeľu potom prichádzajú na rad radovánky.