Veľká noc v krajinách Európskej únie

Chcete zaželať svojim priateľom veselé veľkonočné sviatky v jazyku niektorého z členských štátov únie? Pomôžeme vám! Pripravili sme krátky prehľad o tom, ako oslavujú tento krásny jarný sviatok v rôznych končinách nášho starého kontinentu.

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorú často s obľubou oslavujú i ľudia, ktorí nie sú nábožensky založení. Každá členská krajina má v oslavovaní Veľkej noci svoje tradície a zvyklosti, ktorými sa od iných líši. V každej z nich však tento sviatok príchodu jari oslavujú v rovnakom čase. V nedeľu a pondelok, po prvom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom.

Belgicko

„Gelukkige Pasen!“ (po flámsky)

„Joyeuses Pâques!“ (po francúzsky)

Folklórom týchto sviatkov je procesia „čiernych kajúcnikov“, ktorá má pripomínať pochovanie Ježiša Krista a ďalších obyčajov ako sú „hony na vajcia“, ktoré spočívajú v ukrývaní čokoládových vajíčok v záhradách, v ktorých sa ich potom deti usilujú nájsť. Ako káže tradícia na Veľkonočný pondelok, všetci obyvatelia belgického mesta Tournai by sa mali vydať pešo na horu Sait-Aubert. Táto tradícia nesie názov „výstup o palici“, keď si každý z obyvateľov mesta vyberie jednu z troch trás (6- 12- alebo 20-kilometrovú), ktorá ich dovedie až na samotný vrch hory. Počiatky tejto belgickej tradície siahajú do 14. storočia, keď kresťania oslavovali vzkriesenie Ježiša Krista práve podobnou púťou. Ale i tieto zvyky sa postupom času premenili na svetskejšie.

Fínsko

„Pääsiäinen!“

Fíni, rovnako ako v ďalších krajinách EÚ, oslavujú Veľkou nocou príchod jari. Aj keď v marci, niekedy i v apríli v tejto severskej krajine ešte stále vládne zima. Najstarším a najneobvyklejším jedlom je tradičná fínska misa mämmi. Je to tmavohnedá ovsená kaša vyrobená z vody a sladeného žitného sladu. Pečie sa pomaly v peci v lepenkových krabiciach vyrobených tak, aby vyzerali ako košíky z brezovej kôry. V súčasnosti je mämmi dezertom servírovaným s krémom a cukrom, ale pôvodne to bolo pôstne jedlo, ktoré sa jedávalo za studena s krajcom chleba. Šibanie a hľadanie vajec sú obľúbenými veľkonočnými zábavami zvlášť pre deti. Okrem kuriatok a vtáčikov sú obľúbenou výzdobou i vyfarbené vajíčka a králici. Ale veľkonočný králik, ktorý rozdáva vajcia, je známy iba v niektorých oblastiach Fínska. Na Veľkú noc môžete na fínskom vidieku a v mestečkách stretnúť malé postavičky so zafúľanými tvárami a šálmi zaviazanými okolo hláv. Idú žobrať, nesú násady metiel, kanvice na kávu a zväzky mladých vŕbových výhonkov. Dievčatá a niekedy dokonca i chlapci sú poobliekaní ako čarodejníci. Idú od dverí k dverám, odriekajú koledy a za odmenu dostávajú sladkosti a peniaze.

Írsko

„Cáis Shona Duit!“

(keď ich prajeme jedinej osobe)

„Cáisc Shona Daoibh!“

(keď veselú Veľkú noc prajeme viacerým)

V Írsku je Veľká noc posvätným časom - obdobím pôstu a modlitieb. Tradičným veľkonočným jedlom Írov je pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Všetky vajíčka, ktoré sliepky zniesli na Veľký piatok, sú označené krížikom a každý Ír zje na Veľkonočnú nedeľu aspoň jedno takto označené vajíčko. Na Bielu sobotu zvyčajne Íri usporadúvajú tzv. „slanečkové“ sprievody. Konajú sa hlavne preto, že sa ich Íri skutočne prejedli v období pôstu pred Veľkou nocou a teraz prichádzajú na rad iné mäsiarske a údenárske dobroty. Na Veľkonočnú nedeľu sa v Írsku tancuje v uliciach. Tanečníci súťažia o koláče. Ďalšou obľúbenou činnosťou je kotúľanie vajíčok. Každý pretekár dostane do rúk bambusový kolík alebo lyžičku a jeho úlohou je dokotúľať vajíčko po trávniku alebo z kopca do cieľového bodu v čo najrýchlejšom čase.

Litva

„Linksmu Velyku!“

Slovo „Velykos“, ktoré označuje Veľkú noc, je z bieloruského jazyka a znamená „dôležitý deň“. Veľká noc patrí v Litve k najvýznamnejším sviatkom v roku. Obľúbeným symbolom Veľkej noci je „Velyku Senelé“ čiže Veľkonočná babka, ktorá jazdí vo svojom veľkonočnom kočiari, ktorý ťahajú zajačiky a rozvážajú veľkonočné vajíčka po celej krajine. Tie deti, ktoré boli po celý rok poslušné, dostanú krásne vyfarbené vajíčka. A tie, ktoré neposlúchali, nenamaľované. Pokiaľ sa v priebehu leta a po celý rok vôbec chcete vyvarovať nepríjemnostiam, v Litve veria, že týchto pár nasledujúcich riadkov je určených práve pre vás:

Pokiaľ nechcete, aby vám v lete skrížil cestu nejaký had, nesmiete zočiť v prvý Veľkonočný sviatok žiadnu ihlu. Pokiaľ je prvé veľkonočné ráno slnečné, celé leto bude pekné. Naopak, ak bude ráno pršať alebo nebodaj snežiť, očakáva sa nečas aj v lete. Najhorším znamením je hromobitie, ale i to môže mať svoje svetlé stránky. Pokiaľ totiž zahrmí ešte predtým, kým začnú stromy pučať, zlodejom ich remeslo v ten rok nepokvitne.

Lotyšsko

„Priecigas Lieldienas!“

Zaujímavosťou je, že v Lotyšsku používajú veľkonočné vajíčka predovšetkým na hry. Podstatou jednej z nich je rozbitie vajíčka. Najprv sa mladí ľudia popária. Potom si každý z páru vyberie svoje vajíčko a snaží sa ho tomu druhému rozbiť. Komu súper rozbil ako prvému jeho vajíčko, prehral a víťaz vyzve ďalšieho víťaza, pokiaľ nerozbijú posledné vajíčko. Tradičným pokrmom na Veľkú noc je Kulich alebo sladký šafránový chlieb.

Portugalsko

„Boa Pascoa!“

V Portugalsku sa na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice. Ľudia upaľujú slamených panákov, ktorí vyzerajú ako Judáš. V ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety, ktoré sa najčastejšie plnia slaninkou. Na Veľkonočnú nedeľu sa je najčastejšie mäsité jedlo. Obvykle je to kozliatko alebo jahniatko, často i prasiatko (či už pečené alebo bravčová šunka). V niektorých oblastiach sa chystajú koláče plnené niekoľkými druhmi mäsa a vajíčkami. Pokiaľ máte radi sladké, tak Portugalsko je tou pravou krajinou, ktorú by ste mali v priebehu Veľkej noci navštíviť. Škála dobrôt je skutočne široká: briošky, rôzne druhy koláčov, ale tým najdôležitejším sú čokoládové vajíčka a mandle.

Grécko

„Kalo Pascha!“

V Grécku sa počas Veľkonočnej nedele konajú vidiecke hostiny. Grilované jahňacie mäso, vajíčka, chlieb, šaláty a koláče. To všetko je prestreté na dlhých stoloch a k dispozícii pre každého, kto má chuť. Po celý tento deň ľudia nosia so sebou kraslice a keď postretnú známych, tak si s nimi s kraslicami „ťuknú“ a povedia: „Kristus vstal z mŕtvych“. Gréci jedia guľatý ploský bochník (Christopsomon), na ktorom je kríž a načerveno zafarbené vajíčka. Na Bielu sobotu sa zdobia kostoly a každý chystá posviacku. V nedeľu potom prichádzajú na rad radovánky.