Verejné vzdelávanie je osudovou otázkou národa, preto nemajú miesto vo verejnom vzdelávaní momentálne módne prúdy, nepremyslené iniciatívy, alebo aktuálne záujmy. Stratégiu politiky školstva pokladáme za nevyhnutnú aj preto, lebo v Európskej únii vyrastajúce deti sa môžu rozhodnúť, kde budú chcieť žiť a pracovať v dospelosti. Preto maďarské školstvo spolu s hospodárskou politikou by mali vytvoriť také možnosti a životné podmienky, aby aj najnadanejší mladí ľudia chceli zostať doma. Časťou stratégie by malo byť, aby aj v najmenšej osade zostali aspoň nižšie ročníky základnej školy. Inštitúcie, školy závisia od prevádzkovateľa, na ktorého neraz dolieha množstvo problémov. Vláda by mala vysloviť, že verejné školstvo je úlohou štátu, a tak za údržbu inštitúcii, za mzdy pedagógov by mal byť zodpovedný štát. Tá spoločnosť, ktorá si necení, neváži pedagóga, vydá dieťa napospas následnému zmätku. V tomto školskom roku v základných školách sedí o 20 tisíc detí menej ako vlani. Celkový počet žiakov nedosiahne 900 tisíc. Do roka 2006 tento počet klesne na 830 tisíc. Demografický pokles a financovanie podľa počtu žiakov, sprevádzané hromadnými problémami, brzdí reformy v oblasti školstva. Školy chudobnejších osád budú v ešte väčšej nevýhode a len v bohatších oblastiach bude možné zvyšovať úroveň výučby. Veď aj odporúčanie Európskej únie konštatuje, že v Maďarsku je veľmi veľký nepomer medzi regiónmi. Upozorňuje, že problémy v oblasti vzdelávania privedú k nedostatku pracovných síl. Preto by bola potrebná radikálna zmena vo výchove pedagógov. Žiaľ, dnes čerství absolventi vysokých škôl sú v zložitom položení, pretože je oveľa väčšia priepasť medzi ich vedomosťami a úlohami, ktoré ich čakajú v praxi, než bola pred 20 rokmi. Problémy sú však nie s pedagógmi, ale so systémom. Učitelia sú takisto obeťami, ako deti a rodičia. Pravdepodobne nepreháňame, keď tvrdíme, že inštitúcie verejného vzdelávania sa v dnešných dňoch dostali do ťažkej a čudnej situácie, veď striedajúce sa vlády striedajú aj priority, pričom ich realizovanie neraz zostáva v rovine priania.
Roku 1993 vstúpil do platnosti zákon o verejnom školstve, ktorý od tých čias vyše 20 krát modifikovali,
* roku 1995 sa zrodilo uznesenie vlády o zavedení NAT-u,
* roku 1996 modifikovali zákon o školstve,
* roku 1998 sa začala výučba podľa NAT-u,
* roku 1999 modifikovali zákon o školstve, novela sa týkala 60 paragrafov,
* roku 2001 sme prežili zavedenie rámcových učebných osnov,
* roku 2002 nie sú povinné rámcové učebné osnovy,
* novela zákona o školstve,
* zníženie povinného počtu hodín,
* roku 2003 novela zákona o školstve. Zmenilo sa 93 paragrafov, len podotýkam, že zákon má celkovo 138 paragrafov.
Teda dospeli sme do stavu, keď praskajú základy a začne sa hýbať stavba. To všetko platí o väčšinovom školstve a my musíme konštatovať, že národnostné školstvo je v ešte horšom položení.
Výchovno-vzdelávací výbor zasadal trikrát. Hlavnými bodmi zasadnutí bolo prerokovanie správy, zameranej na zvýšenie efektivity výučby slovenského národnostného školstva v Maďarsku, aktualizovanie potrebných učebníc (nové učebnice, preklady), pripomienkovanie konkurzných projektov na obsadenie postov riaditeľov budapeštianskej a sarvašskej slovenskej školy.
Členovia výboru sa zúčastnili konferencie v Zánke, ktorú organizovalo Ministerstvo školstva MR, kde prerokovali aktuálne otázky národnostného školstva v Maďarsku. Sekcia dvojjazyčných škôl pracovala pod vedením predstaviteľky slovenského národnostného školstva v Maďarsku, ktorá problematické otázky zhrnula aj na plenárnom zasadnutí.
Doškoľovania: Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, i vlani sa konali dvojtýždňové doškoľovania pre pedagógov materských, základných a stredných škôl, ktoré organizovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v spolupráci s Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pedagógovia z Maďarska prejavili záujem len o jeden kurz v Banskej Bystrici. Zúčastnili sa ho učiteľky materských škôl a vychovávateľky zo Sarvaša, Békešskej Čaby, Kondoroša, Kardoša a z Alkáru (spolu 11 pedagógov). Ministerstvo školstva SR organizovalo aj mimoriadny letný kurz pre učiteľov základných škôl v Bratislave, ktorého sa zúčastnilo 9 pedagógov z Békešskej Čaby, Nového Mesta pod Šiatrom, Slovenského Komlóša, Telekgerendášu a z Malej Huty. Účastníci pokladali kurz za veľmi užitočný a privítali by ho aj v budúcom roku.
Škola v prírode: Veľkým úspechom minulých rokov je fakt, že program školy v prírode sa nám podarilo rozšíriť na takmer všetky inštitúcie, kde sa vyučuje slovenčina. V kruhu našich škôl je program veľmi populárny, žiaľ, počet účastníkov je obmedzený. Celoštátna slovenská samospráva (CSS) už viackrát iniciovala na príslušných rezortoch Slovenskej republiky zriadenie celoročnej školy v prírode pre krajanov pre všetky ročníky základných škôl. Od Ministerstva školstva SR sme dostali prísľub, že v roku 2004 nám poskytne viac turnusov. CSS zmapovala konkrétne požiadavky na rok 2004, na základe čoho by sme boli potrebovali 13 turnusov pre 468 žiakov z 22 škôl. Našu prosbu sme zaslali na ministerstvo školstva, ktoré napriek predošlým sľubom zabezpečilo na rok 2004 možnosť účasti pre 102 žiakov v rámci štyroch turnusov. Dva turnusy - podobne, ako v predchádzajúcich rokoch - sa realizovali v Detvianskej Hute, kam odcestovalo 64 žiakov z dvanástich škôl (Békešská Čaba, Budapešť, Nové Mesto pod Šiatrom, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Čív, Dabaš, Kestúc, Lucina, Mlynky, Níža, Veňarec) a piati pedagógovia. Potešili sme sa, že MŠ SR vlani zabezpečilo možnosť účasti aj v dvoch ďalších zariadeniach. Do Vyšného Medzeva odcestovalo 18 detí z dvojjazyčných základných škôl a Školy v prírode pod Sitnom sa mohlo zúčastniť 20 žiakov z Békešskej Čaby, Santova, Fizéru, Jače a zo Šárišápu.
V spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku v Budapešti sme zorganizovali dvojdňovú konferenciu pre učiteľov slovenského jazyka pod názvom „Ako sa pripravovať na jazykovú skúšku?“ Účastníci získali informácie o požiadavkách, zoznámili sa s metódami vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka, s knihami, ktoré možno použiť pri príprave žiakov na štátnu skúšku. Učiteľky, ktoré majú dlhoročné skúsenosti, informovali o tom, ako treba pripravovať žiakov na jednotlivé zložky skúšky. Všetky prednášky mali teoretickú časť a každá učiteľka pripravila aj jednu názornú ukážku. Materiály k ukážkam (obraz, rozhovor, test, text na preklad atď.) a zvukový materiál na CD dostal každý účastník.
Aj minulý rok sme vydali ďalšie číslo metodického časopisu Slovenčinár. Členovia redakčnej rady sú i naďalej Edita Pečeňová, Magda Pažická a Júlia Kucziková. Každé číslo rozosielame do všetkých škôl a škôlok, kde sa vyučuje slovenčina.
Katedra slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa zorganizovala v októbri medzinárodnú konferenciu, do usporiadania ktorej sa zapojila a sčasti ju finančne podporila aj CSS. Medzi účastníkmi a prednášateľmi boli i členovia nášho výboru.
V tomto roku modifikovali rámcové učebné osnovy zo slovenského jazyka, literatúry a zo slovenskej vzdelanosti. Do tejto práce sa zapojil tím slovenských učiteľov.
Pre materské školy je veľkou pomocou, že za podpory CSS bolo v roku 2003 v Békešskej Čabe založené Metodické centrum pre materské školy, ktoré je inštitúciou CSS. O činnosti a podujatiach metodického centra sa môžete dočítať v referáte tejto inštitúcie.
V roku 2004 sa sieť inštitúcií CSS rozšírila o jednu školskú ustanovizeň. Prevádzkovanie sarvašskej slovenskej základnej školy prináša ďalšie úlohy aj Výchovno-vzdelávaciemu výboru. Zbor zatiaľ s prácou tohto charakteru nemá skúsenosti, vydáva sa teda na neznámu a v každom prípade zodpovednú cestu.
O súčasnom stave slovenského národnostného školstva, o problematických otázkach sme v tomto referáte neinformovali. Podrobne sú uvedené v správe o situácii slovenského národnostného školstva v Maďarsku, ktorá bola prerokovaná na zasadnutí Valného zhromaždenia v máji 2004.