Správa o činnosti Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS

I. Zložitá situácia vo verejnom vzdelávaní

Verejné vzdelávanie je osudovou otázkou národa, preto nemajú miesto vo verejnom vzdelávaní momentálne módne prúdy, nepremyslené iniciatívy, alebo aktuálne záujmy. Stratégiu politiky školstva pokladáme za nevyhnutnú aj preto, lebo v Európskej únii vyrastajúce deti sa môžu rozhodnúť, kde budú chcieť žiť a pracovať v dospelosti. Preto maďarské školstvo spolu s hospodárskou politikou by mali vytvoriť také možnosti a životné podmienky, aby aj najnadanejší mladí ľudia chceli zostať doma. Časťou stratégie by malo byť, aby aj v najmenšej osade zostali aspoň nižšie ročníky základnej školy. Inštitúcie, školy závisia od prevádzkovateľa, na ktorého neraz dolieha množstvo problémov. Vláda by mala vysloviť, že verejné školstvo je úlohou štátu, a tak za údržbu inštitúcii, za mzdy pedagógov by mal byť zodpovedný štát. Tá spoločnosť, ktorá si necení, neváži pedagóga, vydá dieťa napospas následnému zmätku. V tomto školskom roku v základných školách sedí o 20 tisíc detí menej ako vlani. Celkový počet žiakov nedosiahne 900 tisíc. Do roka 2006 tento počet klesne na 830 tisíc. Demografický pokles a financovanie podľa počtu žiakov, sprevádzané hromadnými problémami, brzdí reformy v oblasti školstva. Školy chudobnejších osád budú v ešte väčšej nevýhode a len v bohatších oblastiach bude možné zvyšovať úroveň výučby. Veď aj odporúčanie Európskej únie konštatuje, že v Maďarsku je veľmi veľký nepomer medzi regiónmi. Upozorňuje, že problémy v oblasti vzdelávania privedú k nedostatku pracovných síl. Preto by bola potrebná radikálna zmena vo výchove pedagógov. Žiaľ, dnes čerství absolventi vysokých škôl sú v zložitom položení, pretože je oveľa väčšia priepasť medzi ich vedomosťami a úlohami, ktoré ich čakajú v praxi, než bola pred 20 rokmi. Problémy sú však nie s pedagógmi, ale so systémom. Učitelia sú takisto obeťami, ako deti a rodičia. Pravdepodobne nepreháňame, keď tvrdíme, že inštitúcie verejného vzdelávania sa v dnešných dňoch dostali do ťažkej a čudnej situácie, veď striedajúce sa vlády striedajú aj priority, pričom ich realizovanie neraz zostáva v rovine priania.

Roku 1993 vstúpil do platnosti zákon o verejnom školstve, ktorý od tých čias vyše 20 krát modifikovali,

* roku 1995 sa zrodilo uznesenie vlády o zavedení NAT-u,

* roku 1996 modifikovali zákon o školstve,

* roku 1998 sa začala výučba podľa NAT-u,

* roku 1999 modifikovali zákon o školstve, novela sa týkala 60 paragrafov,

* roku 2001 sme prežili zavedenie rámcových učebných osnov,

* roku 2002 nie sú povinné rámcové učebné osnovy,

* novela zákona o školstve,

* zníženie povinného počtu hodín,

* roku 2003 novela zákona o školstve. Zmenilo sa 93 paragrafov, len podotýkam, že zákon má celkovo 138 paragrafov.

Teda dospeli sme do stavu, keď praskajú základy a začne sa hýbať stavba. To všetko platí o väčšinovom školstve a my musíme konštatovať, že národnostné školstvo je v ešte horšom položení.

II. Podujatia a programy výboru

Výchovno-vzdelávací výbor zasadal trikrát. Hlavnými bodmi zasadnutí bolo prerokovanie správy, zameranej na zvýšenie efektivity výučby slovenského národnostného školstva v Maďarsku, aktualizovanie potrebných učebníc (nové učebnice, preklady), pripomienkovanie konkurzných projektov na obsadenie postov riaditeľov budapeštianskej a sarvašskej slovenskej školy.

Členovia výboru sa zúčastnili konferencie v Zánke, ktorú organizovalo Ministerstvo školstva MR, kde prerokovali aktuálne otázky národnostného školstva v Maďarsku. Sekcia dvojjazyčných škôl pracovala pod vedením predstaviteľky slovenského národnostného školstva v Maďarsku, ktorá problematické otázky zhrnula aj na plenárnom zasadnutí.

Doškoľovania: Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, i vlani sa konali dvojtýždňové doškoľovania pre pedagógov materských, základných a stredných škôl, ktoré organizovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v spolupráci s Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pedagógovia z Maďarska prejavili záujem len o jeden kurz v Banskej Bystrici. Zúčastnili sa ho učiteľky materských škôl a vychovávateľky zo Sarvaša, Békešskej Čaby, Kondoroša, Kardoša a z Alkáru (spolu 11 pedagógov). Ministerstvo školstva SR organizovalo aj mimoriadny letný kurz pre učiteľov základných škôl v Bratislave, ktorého sa zúčastnilo 9 pedagógov z Békešskej Čaby, Nového Mesta pod Šiatrom, Slovenského Komlóša, Telekgerendášu a z Malej Huty. Účastníci pokladali kurz za veľmi užitočný a privítali by ho aj v budúcom roku.

Škola v prírode: Veľkým úspechom minulých rokov je fakt, že program školy v prírode sa nám podarilo rozšíriť na takmer všetky inštitúcie, kde sa vyučuje slovenčina. V kruhu našich škôl je program veľmi populárny, žiaľ, počet účastníkov je obmedzený. Celoštátna slovenská samospráva (CSS) už viackrát iniciovala na príslušných rezortoch Slovenskej republiky zriadenie celoročnej školy v prírode pre krajanov pre všetky ročníky základných škôl. Od Ministerstva školstva SR sme dostali prísľub, že v roku 2004 nám poskytne viac turnusov. CSS zmapovala konkrétne požiadavky na rok 2004, na základe čoho by sme boli potrebovali 13 turnusov pre 468 žiakov z 22 škôl. Našu prosbu sme zaslali na ministerstvo školstva, ktoré napriek predošlým sľubom zabezpečilo na rok 2004 možnosť účasti pre 102 žiakov v rámci štyroch turnusov. Dva turnusy - podobne, ako v predchádzajúcich rokoch - sa realizovali v Detvianskej Hute, kam odcestovalo 64 žiakov z dvanástich škôl (Békešská Čaba, Budapešť, Nové Mesto pod Šiatrom, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Čív, Dabaš, Kestúc, Lucina, Mlynky, Níža, Veňarec) a piati pedagógovia. Potešili sme sa, že MŠ SR vlani zabezpečilo možnosť účasti aj v dvoch ďalších zariadeniach. Do Vyšného Medzeva odcestovalo 18 detí z dvojjazyčných základných škôl a Školy v prírode pod Sitnom sa mohlo zúčastniť 20 žiakov z Békešskej Čaby, Santova, Fizéru, Jače a zo Šárišápu.

V spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku v Budapešti sme zorganizovali dvojdňovú konferenciu pre učiteľov slovenského jazyka pod názvom „Ako sa pripravovať na jazykovú skúšku?“ Účastníci získali informácie o požiadavkách, zoznámili sa s metódami vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka, s knihami, ktoré možno použiť pri príprave žiakov na štátnu skúšku. Učiteľky, ktoré majú dlhoročné skúsenosti, informovali o tom, ako treba pripravovať žiakov na jednotlivé zložky skúšky. Všetky prednášky mali teoretickú časť a každá učiteľka pripravila aj jednu názornú ukážku. Materiály k ukážkam (obraz, rozhovor, test, text na preklad atď.) a zvukový materiál na CD dostal každý účastník.

Aj minulý rok sme vydali ďalšie číslo metodického časopisu Slovenčinár. Členovia redakčnej rady sú i naďalej Edita Pečeňová, Magda Pažická a Júlia Kucziková. Každé číslo rozosielame do všetkých škôl a škôlok, kde sa vyučuje slovenčina.

Katedra slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa zorganizovala v októbri medzinárodnú konferenciu, do usporiadania ktorej sa zapojila a sčasti ju finančne podporila aj CSS. Medzi účastníkmi a prednášateľmi boli i členovia nášho výboru.

V tomto roku modifikovali rámcové učebné osnovy zo slovenského jazyka, literatúry a zo slovenskej vzdelanosti. Do tejto práce sa zapojil tím slovenských učiteľov.

Pre materské školy je veľkou pomocou, že za podpory CSS bolo v roku 2003 v Békešskej Čabe založené Metodické centrum pre materské školy, ktoré je inštitúciou CSS. O činnosti a podujatiach metodického centra sa môžete dočítať v referáte tejto inštitúcie.

V roku 2004 sa sieť inštitúcií CSS rozšírila o jednu školskú ustanovizeň. Prevádzkovanie sarvašskej slovenskej základnej školy prináša ďalšie úlohy aj Výchovno-vzdelávaciemu výboru. Zbor zatiaľ s prácou tohto charakteru nemá skúsenosti, vydáva sa teda na neznámu a v každom prípade zodpovednú cestu.

O súčasnom stave slovenského národnostného školstva, o problematických otázkach sme v tomto referáte neinformovali. Podrobne sú uvedené v správe o situácii slovenského národnostného školstva v Maďarsku, ktorá bola prerokovaná na zasadnutí Valného zhromaždenia v máji 2004.

(Text referátu je redakčne upravený a krátený)