V piatok 14. novembra sa v sále Anny Istvánovej v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe uskutočnilo jesenné zasadnutie Vedeckej rady (VR) Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ktoré sa nieslo v znamení bilancovania uplynulého roka, plánovania budúcnosti a osláv 35. výročia založenia tejto inštitúcie.

Zasadnutie prebiehalo hybridnou formou, pričom fyzicky boli prítomní predsedníčka VR Alžbeta Uhrinová Hornoková a členovia rady Miroslav Kmeť, Orsolya Szabóová a Anna Istvánová, zatiaľ čo online sa pripojili Ladislav Lenovský, Júlia Szabová Marloková, Eva Farkasová a Ľuboš Kačírek. Medzi vzácnymi hosťami nechýbali predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik, prvá riaditeľka VÚSM Anna Divičanováa jeho prvý vedecký tajomník Ján Chlebnický.

Súčasnosť a budúcnosť

Na úvod pracovnej časti rokovania riaditeľka ústavu Tünde Tušková predložila správu o vedeckovýskumnej a organizačnej činnosti za rok 2025. V roku 2025 tvorili vedecký tím ústavu okrem riaditeľky aj Juraj Rágyanszki, profesor M. Kmeť a od septembra 2024 aj Bence Püski-Liker. Odbornými pracovníčkami sú vedecká tajomníčka, referentka Magdaléna Laczová a knihovníčka, technická redaktorka Zuzana Kunovacová Gulyásová. Inštitúcia v tomto roku hospodárila so základnou štátnou sumou 38 miliónov forintov, ktorú doplnili dotácie od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Správy fondov Gábora Bethlena. Vedecká činnosť sa sústredila na viaceré kľúčové projekty, medzi ktoré patrilo dokončovanie sociolingvistického výskumu jazykovej situácie v Slovenskom Komlóši, či výskum korešpondencie rodiny Kutlíkovcov v Literárnom archíve Pamätníka národného písomníctva. Významným míľnikom bolo aj ukončenie medzinárodného projektu Erasmus+ BIBLIO zameraného na inováciu vzdelávacích postupov, v rámci ktorého sa v marci v Budapešti konala konferencia o osobnostiach Slovákov na Dolnej zemi.

V oblasti historického výskumu sa ústav venoval spracovaniu dejín a dejepisectva Slovákov v Maďarsku počas komunistických režimov, pričom profesor Kmeť pripravuje na vydanie monografiu o historiografii dolnozemských Slovákov v druhej polovici 20. storočia. Bence Püski-Liker pokračoval vo výskume života evanjelických učiteľov v Békešskej Čabe a realizoval výskum pozbieraných artefaktov v Slovenskom Komlóši. Súčasťou správy bola aj edičná činnosť, ktorá v roku 2025 priniesla tituly ako Slovenské inšpirácie z Novej Huty či elektronický zborník z projektu Erasmus+. Členovia rady boli oboznámení aj s výsledkami spoločenskovedného výskumu slovenských študentov v národnostných školách, ktorý prebiehal v spolupráci so Spoločenskovedným ústavom Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Košiciach.

Dôležitým bodom programu bolo schválenie pracovného plánu na rok 2026. Riaditeľka T. Tušková predstavila ambiciózne ciele, medzi ktoré patrí organizovanie študentsko-vedeckej konferencie pri príležitosti 75. výročia slovenského národnostného školstva v Maďarsku a realizácia 39. interdisciplinárneho výskumného tábora v obci Kétšoproň. Vydavateľský plán na nasledujúci rok počíta s vydaním monografie Tünde Tuškovej a Alžbety Uhrinovej Slováci a slovenský jazyk v Maďarsku, Prípadovej štúdie o Slovenskom Komlóši, monografie o jazykovej stratégii v evanjelických zboroch od Juraja Rágyanszkého či pramennej edície listov Jána Bobulu a publikácie Čaba – mesto „klbás“: Dejiny a kultúra Békešskej Čaby z pohľadu amatérskeho historika Michala Gľondu strašieho. Po referáte nasledovala prezentácia najnovších publikácií VÚSM. Miroslav Kmeť predstavil dielo Slovenské inšpirácie z Novej Huty a Juraj Rágyanszki priblížil publikáciu BIBLIO – Inovácia vzdelávacích postupov ako prostriedok inklúzie príslušníkov minority.

Spomienky a nové výzvy

Zasadnutie následne plynulo prešlo do slávnostnej časti venovanej 35. výročiu založenia VUSM, ktorú moderoval Miroslav Kmeť. Prítomní si vypočuli pozdravy hostí. Svoj pozdrav a spomienky sprostredkoval listom aj Matej Šipický, ktorý stál pri zrode myšlienky založenia ústavu. Vo svojom liste sa priznal: „Keď som na zjazde Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku navrhol založenie výskumného ústavu pre slovenskú menšinovú komunitu, úprimne som neveril, že sa to môže podariť.“ S odstupom času však ocenil, že jeho nápad nezapadol prachom: „Ako zázrakom sa moja myšlienka neskončila ako väčšina nápadov predložených na zjazdoch, na ktoré sa zvyčajne rýchle zabudlo.“ M. Šipický vo svojom liste vyzdvihol najmä publikačnú činnosť inštitúcie: „Po založení Ústavu sa rýchlo rozbehla výskumná práca, ktorá viedla a dodnes vedie k obdivuhodne vysokému počtu knižných publikácii.“ Zároveň však otvorene pomenoval pretrvávajúce výzvy: „Obávam sa, že pre ďalšiu existencie Ústavu je kľúčovou otázkou, či bude schopný zamestnať stabilných výskumníkov na plný úväzok.“ Napriek tomu svoj list ukončil optimisticky slovami: „Dovoľujem si byť optimistom a veriť, že ústav prekoná aj túto krízu, a budeme môcť spoločne osláviť aj sedemdesiate výročie jeho založenia.“ S hlbokou úvahou o význame vedy pre národnostnú menšinu vystúpila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Vo svojom príhovore zdôraznila potrebu sebareflexie: „K tomu, aby sme dokázali nájsť svoje miesto v neobyčajne rýchlo sa meniacom svete je potrebné, aby sme poznali svoje vlastnosti, schopnosti aj slabosti.“ Zároveň poukázala na nezastupiteľnú úlohu historickej pamäte: „Aj v prípade národnostnej komunity platí, že bez vedomostí o minulosti a analýzy súčasného stavu je ťažko plánovať kroky, ktoré formujú a zároveň zaručujú našu budúcnosť.“ Predsedníčka CSSM vyjadrila hrdosť na doterajšiu prácu inštitúcie: „CSSM a naša komunita sú právom hrdé na túto inštitúciu, ktorá bola v čase veľkých spoločenských zmien prvou národnostnou vedeckou dielňou v Maďarsku.“ Pripomenula aj korene vzniku ústavu: „Zásluhu na jeho založení mali slovenskí intelektuáli z Dolnej zeme a týmto krokom sa začalo budovanie siete inštitúcií slovenskej národnosti.“

K jubileu ústavu sa osobne vyjadril aj M. Kmeť, ktorý ho vníma nielen ako vedec, ale aj ako dlhoročný spolupracovník: „Jubilujúci výskumný ústav bol po celých 35 rokov súčasťou môjho života.“ Zaspomínal si na začiatky spolupráce, keď ešte pôsobil ako hosťujúci učiteľ v Békešskej Čabe: „Pamätám si na výbornú spoluprácu od začiatku na viacerých projektoch... Jedným z nich bolo napr. vydanie Dějepisu městečka Sarwaš z roku 1872 od Michala Žilinského.“ Vyzdvihol vitalitu a smerovanie inštitúcie: „Počas uplynulých rokov ústav preukázal svoju životaschopnosť, cit pre dôležité a jasné zacielenie vedeckých a edukačných projektov v prospech odbornej aj neodbornej verejnosti našej slovenskej národnostnej menšiny.“ Svoj pohľad uzavrel optimistickou víziou do budúcnosti: „Publikačná, resp. knižná produkcia ústavu je obdivuhodná a ja verím, že má pred sebou ešte pozoruhodnú budúcnosť i vďaka pôsobeniu mladých vedeckých pracovníkov a mnohým stále jestvujúcim výskumným výzvam v oblasti spoločenských a humanitných vied.“

Vrcholom osláv bolo predstavenie jubilejnej publikácie s názvom Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 35-ročný, ktorú uviedol Bence Püski-Liker. Vydanie tejto knihy finančne podporila nadácia Gábora Bethlena. Záver podujatia sa niesol v atmosfére spomienok bývalých a súčasných pracovníkov a členov Vedeckej rady, medzi ktorými vystúpili Anna Divičanová, Ján Chlebnický, Alžbeta Uhrinová Hornoková a ďalší, aby spoločne uvažovali nad uplynulými desaťročiami systematickej vedeckej práce v prospech slovenskej komunity v Maďarsku.

Slávnostné popoludnie v Békešskej Čabe ukázalo, že 35 rokov existencie VÚSM nie je len radom dátumov a publikácií, ale predovšetkým príbehom vytrvalosti, odbornosti a oddanosti slovenskej komunite v Maďarsku. Jubileum sa stalo príležitosťou nielen na bilancovanie, ale aj na potvrdenie, že vedecká práca má v tejto inštitúcii pevné korene a jasné smerovanie. Ak sa naplní optimizmus zakladateľov a súčasných tvorcov, budúce desaťročia môžu priniesť nové výsledky, ktoré nadviažu na doterajšiu prácu a posilnia postavenie Slovákov v Maďarsku aj za hranicami domova.

Greguš

Foto: Bence Püski-Liker