Ľudový básnik a prozaik, autor divadelných hier Ján Gerči sa narodil 17. februára 1909 v Békešskej Čabe. Po skončení základnej školy pracoval ako robotník. Patrí k najplodnejším ľudovým autorom z radov Slovákov v Maďarsku.

Písať začal v roku 1931, spočiatku aj po maďarsky. Niet oblasti kultúrneho a osvetového života v Békešskej Čabe, do ktorej by v 30. a 40. rokoch 20. storočia nezasiahol svojimi nápadmi a tvorivou prácou. S jeho menom sa stretávame vo všetkých časopisoch, ktoré v okolí našej dolnozemskej slovenskej metropoly onoho času vychádzali. Vydal divadelnú hru v čabianskom nárečí Vyslúžená žena (1935), ktorú uviedli v rozhlase bratislavskí herci (1938) a vlastným nákladom samostatnú zbierku básní pod názvom Zornička (1939). Táto knižka obsahuje deväť tematických okruhov: národ, nábožnosť, život, roľníctvo, príroda, zvieratá, ľúbosť, práca a opilstvo. V rukopise zostali jeho ďalšie divadelné hry, filmová poviedka a román.

Medzivojnové obdobie v Maďarsku bolo veľmi nepriaznivé pre slovenských národných buditeľov a kultúrnych pracovníkov. Ako sa o tom neraz zmienila snáď najlepšia znalkyňa jeho diela, vlani zosnulá historička, bývalá vedúca Krajanského Múzea Matice slovenskej Ľubica Bartalská, Ján Gerči, ako mnohí ďalší, začal písať po maďarsky. Ale zážitok z istej čabianskej rodiny, keď otec čítal svojim deťom z Čabianskeho kalendára, ho priviedol k myšlienke písať po slovensky. Keďže nebol zbehlý v spisovnej slovenčine, musel sa ako samouk veľa učiť. Prvou jeho básňou, ktorou upútal na seba pozornosť, bola Kurdišova Muca, ktorá vyšla v Čabianskom kalendári. Táto Gerčiho báseň a jeho prípad nám pripomína známeho slovenského spisovateľa Martina Kukučína a jeho poviedku Rysavá jalovica. Ako je známe, toho času najvyhľadávanejším kalendárom bol ten, ktorý uverejnil Kukučínovu spomenutú poviedku.

Ján Gerči po svojom prvom literárnom úspechu prebásnil ďalšie čabianske príbehy, neskoršie sa zaoberal i sociálnymi témami a vyjadril svoju lásku k slovenskej materskej reči. Podobne ako jeho básne i veselohra Vyslúžená žena mu priniesla ďalšie uznanie a popularitu. Toto dielo je veľmi blízke čabianskym Slovákom nielen témou, ale predovšetkým jazykom – je písané v čabianskom slovenskom nárečí. Divadelnú hru predstavili na Čabe s ohromným úspechom, a to aj vďaka Jánovi Sekerkovi, ktorý ju opatril hudobnými vložkami, známymi čabianskymi slovenskými ľudovými piesňami. Vyslúženú ženu vysielal aj Slovenský rozhlas v Bratislave. Dej sa odohráva u gazdu Blišťoka na sálaši. Tam slúži už osem rokov Marci, ktorý potajomky ľúbi gazdovu dcéru Marku. Aj ona ho má rada. Lenže do dediny prídu kupci, ktorí pokojný život gazdovstva skomplikujú a všetko dopletú. Nakoniec, samozrejme, zvíťazí láska a poctivosť a mladí sa zoberú.

Ako je známe, Ján Gerči väčšiu časť svojho života, bezmála štyri desaťročia, prežil v Békešskej Čabe. V rámci výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom, následkom trpkých životných skúsenosti, spolu s mnohými čabianskymi rodinami si zvolil novú vlasť, Slovensko. Desaťročia – až do svojej smrti 18. októbra 1984 – žil a pracoval v Nových Zámkoch, kde bol tiež známym činiteľom slovenského verejného života.

Ján Gerči mladší na čabianskej spomienkovej slávnosti v roku 2000 hovoril o svojom otcovi a o Békešskej Čabe. Rodisko svojho otca navštívil po prvý raz, ale mesto z rozprávania svojich rodičov dobre poznal. Často spomínali Veľký evanjelický kostol, Lutherovu ulicu, rodisko otca Vinice a čabianske slovenské ľudové piesne. Ján Gerči mladší vyslovil radosť z toho, že Čabania opatrujú pamiatku otca a slovenské tradície. Na vyjadrenie svojej vďaky obdaril Čabiansku organizáciu Slovákov relikviami, okuliarmi svojho otca, svadobnou fotografiou svojich rodičov a prácou svojho syna o živote starého otca. Spomienková slávnosť sa skončila historicky významným aktom, prítomní prvýkrát po druhej svetovej vojne verejne zaspievali Čabiansku hymnu, ktorej text napísal Ján Gerči a zhudobnil ju Ján Sekerka.

(-hl)