Deň otcov, ktorý v tomto roku pripadá na nedeľu 19. júna, nie je oveľa mladší ako sviatok matiek. O jeho "zavedenie" do kalendárov sa postarala Sonora Smartová Doddová zo Spokane v americkom štáte Washington v roku 1910.
Reagovala tak na Deň matiek, ktorý sa slávi z iniciatívy Anny Marie Jarvisovej. Smartová Doddová bola presvedčená, že má mimoriadneho otca. Henry Jackson Smart bol veteránom občianskej vojny a keď jeho žena po pôrode zomrela, sám vychoval šesť detí. Podľa Doddovej bol jej otec odvážny, obetavý a milujúci muž.
Otec Smartovej Doddovej sa narodil v júni, preto voľba na oslavy prvého Dňa otcov v meste Spokane pripadla na 19. júna 1910. Jednotlivé štáty USA a organizácie začali robiť nátlak na Kongres, aby oficiálne vyhlásil Deň otcov so zámerom sláviť ho každý rok. V roku 1924 americký prezident Calvin Coolidge z tejto myšlienky urobil celonárodnú záležitosť, aby vznikli užšie vzťahy medzi otcami a ich deťmi a upozornil otcov na plnenie si záväzkov voči ratolestiam. Oficiálnym sa tento sviatok stal až za vlády prezidenta Lyndona B. Johnsona. Ten v roku 1966 podpísal prezidentský výnos, ktorým sa zaviedli oslavy každú tretiu nedeľu v júni. Odvtedy sa vyjadruje úcta otcom od ich rodín v USA aj v európskych štátoch vždy tretiu nedeľu v júni.
(t-ef)
Občas si veru zaspomínam
a vrátim rokmi do minulosti,
keď ako malé decko líham
so srdcom plným radosti.
Pozerám na roky detské
tam kdesi v diaľke
a boli krásne, rezké,
to zaspával som pri rozprávke.
Čo rozprával mi po večeroch
ten, čo ma splodil.
...och
čo som sa nachodil
po štyroch či po dvoch,
kým som nevyrástol a bol jak on.
Na otca spomínam
a naozaj teraz
oveľa viac vnímam krásny obraz,
čo maľoval mi zo života
a nebolo to len raz,
čo neposlúchal som otca,
keď dobro chcel mi.
A ja vtedy
tak veľmi, veľmi
jak čierna ovca
vzoprel som sa
a robil svoje detské zbojstvá.
On vždy s tou láskou svojou
trpezlivou
a s rozvahou napomínal,
potom z neúspechov
môjho detstva dvíhal
a povedal -
je aj iná cesta.
Poslal ma do veľkomesta
kde dospel som vekom svojím
a ja zrazu pred ním stojím
a pozerám smerom nadol,
tým pohľadom, čo ma učil.
Bol príkladom
a ja som vytušil
radosť z jeho očí.
On ma nerušil ani potom
keď pobral som sa zas životom
iným, svojím.
A ja znova pred ním stojím
v dospelosti svojho veku,
človek novoveku
a v novom obleku,
čo vyrástol z detského náreku.
Aj on sa dožil krásneho veku.
Ďakujem za všetku zábezpeku.
Veď bez teba by som nenapísal ani túto vetu.
(Zo zbierky Putovanie za Láskou)