Deň otcov, ktorý v tomto roku pripadá na nedeľu 19. júna, nie je oveľa mladší ako sviatok matiek. O jeho "zavedenie" do kalendárov sa postarala Sonora Smartová Doddová zo Spokane v americkom štáte Washington v roku 1910.

Reagovala tak na Deň matiek, ktorý sa slávi z iniciatívy Anny Marie Jarvisovej. Smartová Doddová bola presvedčená, že má mimoriadneho otca. Henry Jackson Smart bol veteránom občianskej vojny a keď jeho žena po pôrode zomrela, sám vychoval šesť detí. Podľa Doddovej bol jej otec odvážny, obetavý a milujúci muž.

Otec Smartovej Doddovej sa narodil v júni, preto voľba na oslavy prvého Dňa otcov v meste Spokane pripadla na 19. júna 1910. Jednotlivé štáty USA a organizácie začali robiť nátlak na Kongres, aby oficiálne vyhlásil Deň otcov so zámerom sláviť ho každý rok. V roku 1924 americký prezident Calvin Coolidge z tejto myšlienky urobil celonárodnú záležitosť, aby vznikli užšie vzťahy medzi otcami a ich deťmi a upozornil otcov na plnenie si záväzkov voči ratolestiam. Oficiálnym sa tento sviatok stal až za vlády prezidenta Lyndona B. Johnsona. Ten v roku 1966 podpísal prezidentský výnos, ktorým sa zaviedli oslavy každú tretiu nedeľu v júni. Odvtedy sa vyjadruje úcta otcom od ich rodín v USA aj v európskych štátoch vždy tretiu nedeľu v júni.

(t-ef)

Stanislav Brtoš

Múdrosť otca

Občas si veru zaspomínam

a vrátim rokmi do minulosti,

keď ako malé decko líham

so srdcom plným radosti.

Pozerám na roky detské

tam kdesi v diaľke

a boli krásne, rezké,

to zaspával som pri rozprávke.

Čo rozprával mi po večeroch

ten, čo ma splodil.

...och

čo som sa nachodil

po štyroch či po dvoch,

kým som nevyrástol a bol jak on.

Na otca spomínam

a naozaj teraz

oveľa viac vnímam krásny obraz,

čo maľoval mi zo života

a nebolo to len raz,

čo neposlúchal som otca,

keď dobro chcel mi.

A ja vtedy

tak veľmi, veľmi

jak čierna ovca

vzoprel som sa

a robil svoje detské zbojstvá.

On vždy s tou láskou svojou

trpezlivou

a s rozvahou napomínal,

potom z neúspechov

 môjho detstva dvíhal

a povedal -

je aj iná cesta.

Poslal ma do veľkomesta

kde dospel som vekom svojím

a ja zrazu pred ním stojím

a pozerám smerom nadol,

tým pohľadom, čo ma učil.

Bol príkladom

a ja som vytušil

radosť z jeho očí.

On ma nerušil ani potom

keď pobral som sa zas životom

iným, svojím.

A ja znova pred ním stojím

v dospelosti svojho veku,

človek novoveku

a v novom obleku,

čo vyrástol z detského náreku.

Aj on sa dožil krásneho veku.

Ďakujem za všetku zábezpeku.

Veď bez teba by som nenapísal ani túto vetu.

(Zo zbierky Putovanie za Láskou)