Logo

Za Ladislavom Šrobárom

Kategória: Kultúra

Za Ladislavom Šrobárom

„Život je príliš dôležitá vec na to, aby sa bral vážne” (Chesterton).

Predpokladáme, že táto múdrosť musela byť známa aj nášmu bývalému kolegovi Ladislavovi Šrobárovi, pretože počas spoločne strávených rokov nám život spríjemňoval svojským, dalo by sa povedať „anglickým” humorom.

 

V osobe Laciho stratila slovenská škola jeden zo zdrojov dobrej nálady, vďaka ktorému človek rád vstupoval do zborovne. Po celý život sa venoval výchove a vzdelávaniu budúcich generácií a už v mladosti sa vedome na túto úlohu pripravoval. Prvým krokom na jeho pedagogickej dráhe bola Koedukovaná pedagogická škola s vyučovacím jazykom slovenským J. Á. Komenského v Budapešti. Svoje praktické pedagogické zručnosti získava na Základnej škole v Gerendáši a krátko nato nastupuje na miesto, ktoré sa stáva jeho celoživotným pôsobiskom. Teda úlohu učiteľa plní od 1. augusta 1960 do 31. decembra 2002 na Slovenskej škole v Békešskej Čabe, odkiaľ odchádza na zaslúžený oddych.

 

 

Napriek tomu, že mu bola sympatická práca s deťmi nižšej vekovej kategórie, v priebehu rokov strávených v škole nadobudol pocit, že jeho naozaj silnou stránkou je matematika a telesná výchova. Preto si v nasledujúcich rokoch doplnil vzdelanie na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne, a tak v roku 1976 získal diplom učiteľa matematiky a neskôr v roku 1982 diplom učiteľa telesnej výchovy pre 2. stupeň základnej školy. Jeho svojský humor zabával nielen kolegov, ale spestroval i vyučovacie hodiny žiakom. Vďaka tomu sa tešil veľkej obľube. Okrem základnej pedagogickej činnosti sa v priebehu rokov úspešne venoval príprave detí na súťaže v stolnom tenise a futbale. Preto žiaci našej školy mnohokrát stáli na stupňoch víťazov na oblastných, ale aj celoštátnych športových súťažiach. Pre jeho zverencov sú tiež nezabudnuteľné lyžiarske tábory na Slovensku, ktorých bol organizátorom i aktívnym účastníkom. Teraz si uvedomujeme, že už nikdy neodznejú jeho originálne doslovné preklady do slovenčiny, ktoré spríjemňovali a obohacovali naše spoločné zájazdy, doškoľovania aj priateľské posedenia v škole. Príslušníci slovenskej národnosti v jeho osobe stratili šarmantného spoločníka a človeka, ktorému hnev nikdy neskrivil tvár, milého a obľúbeného učiteľa. Aj napriek tomu, že celý život bral športovo a s humorom, nebola to dostatočná ochrana pred zákernou chorobou, ktorej podľahol 4. mája 2009 vo veku 66 rokov. Všetci žiaci, kolegovia a priatelia s hlbokým smútkom v srdci vzali na vedomie túto smutnú skutočnosť. Budeš nám chýbať, Laci!

Učiteľský kolektív

békeščabianskej slovenskej školy