Za Ladislavom Šrobárom

Predpokladáme, že táto múdrosť musela byť známa aj nášmu bývalému kolegovi Ladislavovi Šrobárovi, pretože počas spoločne strávených rokov nám život spríjemňoval svojským, dalo by sa povedať „anglickým” humorom.

V osobe Laciho stratila slovenská škola jeden zo zdrojov dobrej nálady, vďaka ktorému človek rád vstupoval do zborovne. Po celý život sa venoval výchove a vzdelávaniu budúcich generácií a už v mladosti sa vedome na túto úlohu pripravoval. Prvým krokom na jeho pedagogickej dráhe bola Koedukovaná pedagogická škola s vyučovacím jazykom slovenským J. Á. Komenského v Budapešti. Svoje praktické pedagogické zručnosti získava na Základnej škole v Gerendáši a krátko nato nastupuje na miesto, ktoré sa stáva jeho celoživotným pôsobiskom. Teda úlohu učiteľa plní od 1. augusta 1960 do 31. decembra 2002 na Slovenskej škole v Békešskej Čabe, odkiaľ odchádza na zaslúžený oddych.

Napriek tomu, že mu bola sympatická práca s deťmi nižšej vekovej kategórie, v priebehu rokov strávených v škole nadobudol pocit, že jeho naozaj silnou stránkou je matematika a telesná výchova. Preto si v nasledujúcich rokoch doplnil vzdelanie na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne, a tak v roku 1976 získal diplom učiteľa matematiky a neskôr v roku 1982 diplom učiteľa telesnej výchovy pre 2. stupeň základnej školy. Jeho svojský humor zabával nielen kolegov, ale spestroval i vyučovacie hodiny žiakom. Vďaka tomu sa tešil veľkej obľube. Okrem základnej pedagogickej činnosti sa v priebehu rokov úspešne venoval príprave detí na súťaže v stolnom tenise a futbale. Preto žiaci našej školy mnohokrát stáli na stupňoch víťazov na oblastných, ale aj celoštátnych športových súťažiach. Pre jeho zverencov sú tiež nezabudnuteľné lyžiarske tábory na Slovensku, ktorých bol organizátorom i aktívnym účastníkom. Teraz si uvedomujeme, že už nikdy neodznejú jeho originálne doslovné preklady do slovenčiny, ktoré spríjemňovali a obohacovali naše spoločné zájazdy, doškoľovania aj priateľské posedenia v škole. Príslušníci slovenskej národnosti v jeho osobe stratili šarmantného spoločníka a človeka, ktorému hnev nikdy neskrivil tvár, milého a obľúbeného učiteľa. Aj napriek tomu, že celý život bral športovo a s humorom, nebola to dostatočná ochrana pred zákernou chorobou, ktorej podľahol 4. mája 2009 vo veku 66 rokov. Všetci žiaci, kolegovia a priatelia s hlbokým smútkom v srdci vzali na vedomie túto smutnú skutočnosť. Budeš nám chýbať, Laci!

Učiteľský kolektív

békeščabianskej slovenskej školy