Vedecká rada Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

Prijatie nových členov a vyhodnotenie, resp. plánovanie najaktuálnejších projektov boli hlavnými bodmi zasadnutia Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktoré sa konalo v polovici mája v Békešskej Čabe.

Noví členovia a aktuálne projekty

Po kontrole uznesení a vyjadrení sa k zápisnici z predošlého zasadnutia sa členom rady a pozvaným hosťom predstavili dvaja vedci, ktorí boli prednedávnom kooptovaní do Vedeckej rady. Mária Žiláková z Katedry slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti na odbor slovenského jazyka a literatúry prednáša predovšetkým jazykovedné disciplíny, intenzívne sa venuje etnolingvistickým otázkam a má bohaté skúsenosti z vyučovania aj na iných univerzitách (Banská Bystrica, Komárno). Pritom v Budapešti určitý čas mala na starosti doktorandov češtiny (absolvovala odbor slovenčina-maďarčina-čeština) a prednáša aj slovinčinárom. Jej najnovšia publikácia Slovenské ľudové liečiteľstvo v Maďarsku má vyjsť v blízkej budúcnosti v edícii Dolnozemského Slováka. V spojitosti s predstavením stavu slovenčiny vo vysokoškolských ustanovizniach v Maďarsku sa na zasadnutí rozprúdila živá debata a naši vedci sa plánujú venovať téme aj konkrétnejšie, čo vyslovili i vo svojom uznesení.

Druhým novým členom VR je Miroslav Kmeť z Katedry histórie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zameriava sa predovšetkým na 19. storočie, na slovensko-maďarské vzťahy a je znalcom dejín dolnozemských Slovákov, oblasti, v ktorej už roky úzko spolupracuje s našou vedeckou inštitúciou a ktorá sa aj vďaka nemu dostala intenzívnejšie do vedeckého kontextu na Slovensku. Je pritom členom slovensko-maďarského tímu historikov, ktorí pripravujú spoločnú učebnicu dejín obidvoch národov. Predstavitelia dolnozemskej slovenskej inteligencie v jeho osobe poznajú však aj priateľa, bývalého kolegu, veď v rokoch 1989-1993 pôsobil na čabianskom Slovenskom gymnáziu ako hosťujúci učiteľ.

Po predstavení najnovšej publikácie VÚSM, zbierky Ukážky zo súťažných prác, ktorého sa ujal recenzent Ján Gomboš, nasledovalo predostretie plánu projektu Slovenské rodinné mená v Maďarsku. Veľkolepý výskum z oblasti onomastiky by prispel aj k zmapovaniu pôvodných bydlísk našich predkov a faktom je, že výsledky genealogických výskumov majú nemalý podiel na posilňovaní identity, - uviedla vedúca pracovného tímu, univerzitná profesorka Anna Divičanová. Vedecká rada schválila uznesenie o podpore projektu  a navrhla konkrétne vypracovanie hlavne výberu skúmaných lokalít. Popri vyhodnotení tohoročnej súťaže ústavu pre slovenských žiakov, ktorú väčšina prítomných pokladala za nasledovaniahodný príklad, odzneli aj rôzne návrhy ohľadom budúcnosti tejto aktivity VÚSM, o. i. aj potreba striktnejšieho hľadiska hodnotenia a vymedzenia priorít (úroveň znalosti jazyka, schopnosť prezentácie, resp. vecné poznatky). Zapojenie mladej generácie do vedeckej práce pozitívne hodnotili aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo.  Záverom zasadnutia Vedeckej rady VÚSM vedecký pracovník inštitúcie Alexander Ján Tóth referoval o svojej vedecko-výskumnej a organizačnej práci od svojho nástupu do pracovného pomeru v ústave.

(csl)