Skôr než odídeš
povedz vrátim sa
Skôr než opustíš
podaj ruku
Skôr než ublížiš
zaváhaj
Skôr než sa ti zídem
daj mi seba
Skôr než oklameš
všetko zahovor
Vždy skôr
Čaká na snežienky
hoci zima drží stráž
sneží a ona zasmušilo
pohybuje tykadlami očí
po lícach jej kanú
prvé vločky
schúlila sa v ústraní
ako keď mi zazlieva
že nemám pre ňu ani
štipku pochopenia
Koľko pivónií dodýcha
v náruči jedinej vázy
než sa JEJ zrak
nabaží šarlátovo-
ohnivej krásy
než opojená vôňou
zatúži po nežnom
milovaní
Onivým mečom
vykázaní z raja
lebo okúsili
chuť odoprenia
napokon predsa
vykúpení
aby sa umárali
ak prestúpia
prikázania
Pražský orloj odbíja polnoc
apoštolovia defilujú v kruhu
prvý je Peter a posledný Judáš
smrtka mu zvoní mizerere
Obďaleč
koštujem víno spomienok
chlipkám trpký mok
spiatočka času zastiera výhľad
znaky pod zverokruhom
však dosvedčia
že vtedy neprišla
ten monogram je tam dodnes -
už pol storočia