VŽDY  SKÔR

Skôr než odídeš

povedz vrátim sa

Skôr než opustíš

podaj ruku

Skôr než ublížiš

zaváhaj

Skôr než sa ti zídem

daj mi seba

Skôr než oklameš

všetko zahovor

Vždy skôr

NEPOCHOPENÁ

Čaká na snežienky

hoci zima drží stráž

sneží a ona zasmušilo

pohybuje tykadlami očí

po lícach jej kanú

prvé vločky

schúlila sa v ústraní

ako keď mi zazlieva

že nemám pre ňu ani

štipku pochopenia

OPOJENIE

Koľko pivónií dodýcha

v náruči jedinej vázy

než sa JEJ zrak

nabaží šarlátovo-

ohnivej krásy

než opojená vôňou

zatúži po nežnom

milovaní

ÚDEL

Onivým mečom

vykázaní z raja

lebo okúsili

chuť odoprenia

napokon predsa

vykúpení

aby sa umárali

ak prestúpia

prikázania

OŠUMELÁ  SPOMIENKA

Pražský orloj odbíja polnoc

apoštolovia defilujú v kruhu

prvý je Peter a posledný Judáš

smrtka mu zvoní mizerere

Obďaleč

koštujem víno spomienok

chlipkám trpký mok

spiatočka času zastiera výhľad

znaky pod zverokruhom

však dosvedčia

že vtedy neprišla

ten monogram je tam dodnes -

už pol storočia