Tam kdesi za Tisou na piesku a blate Nyíregyháza naša, Nyíregyháza krásna
založili mesto slovenské mozole. viaže nás ku tebe teplá, verná láska.
Je to mesto krásne, je to mesto veľké, Po tvojich sálašoch mocný národ žije,
od severu krásnym lesom odhradené. páru tomu človek na zemi nenájde.
O tomto národe rád by som vám spievať,
o tomto národe rád dačo rozprávať.
Je to národ živý, je to národ pilný,
miluje robotu, práce sa nebojí.
Rád zavčasu vstáva, rád si statok chová,
nie div, že ho pri tom pán boh požehnáva.
Je to národ zdravý, je to národ vážny,
čo si nahonobil, to si aj zachráni.
Ver, kde si náš Trpák domčok ustanoví,
tam kolo domčoku aj záhradku stvorí.
V gazdovstve tomuto národu niet páru,
zoral by on ešte aj najtvrdšiu „járdu";
Na úvratiach cestu vždycky nechá,
no keď to pošliapu, tak pokušenie má.
Ale z roka na rok zase cestu zorie
a na mäkkej roli robia sa koľaje.
Rád on v svojom býva, miluje slobodu,
na pánov sa hnevá, bo tí zle gazdujú.
Je to národ skúpy, strašne varovčivý;
ak môže, tak mnoho aj na čreve zvýšli.
Kačky, morky, husy gazdiná odpredá,
maslo, tvaroh, vajcia vraj páni pojedia.
Závidí tým pánom, že tí dobre žijú, ale
čože bude gazdiná bez trhu? Veď keby
tí páni tiež tak zvyšovali, komu by
gazdinky tovar popredali? Vo vernom
šafárení je i veľká cena, kde takýto
národ - bohatá krajina. Hej, trpáci
moji, vážte svoje cnosti, pracovitá snaha
- to je dar milosti. Môj národ je, no
strašne pachtivý, ruka k sebe krivá
majetok honobí; jeho gazdovanie až tam
ho zavedie, že si dušu škvrní a tupí
svedomie. Sklady odorává, lebo
premetáva, svoj statok po cudzom rád si
vychováva. Zvyšovať, pracovať, to sú
krásne cnosti, ale len ak pri tom duši si
neškodí. Ej, trpáci moji, dajteže si
pozor, nech nevedú o vás tak čierny
rozhovor. Ej, Trpák môj drahý, kdeže sa
to vzalo, že vravia o tebe také
porekadlo: „Vypil by vraj vďačne, ale si
šanuje", keď „potya" môže piť, vtedy sa
opije. Preto ide Trpák s radosťou na
svadbu, tam neje zo svojho, pije bez
chotáru. Hej, Trpáci moji, nerobme si
hanbu, takýmto spôsobom neklaďme na
gambu. Rodní bratia moji, postavme sa
hore, lebo satan nespí, prv než bude
pozde. Ale niekto povie: načo
napomínať? Veď Trpák je dobrý
a vie sa aj zachovať.
1935