Jozef Ondrej Markuš ● Pieseň o Trpákoch

Tam kdesi za Tisou na piesku a blate             Nyíregyháza naša, Nyíregyháza krásna

založili mesto slovenské mozole.                     viaže nás ku tebe teplá, verná láska.

Je to mesto krásne, je to mesto veľké,            Po tvojich sálašoch mocný národ žije,

od severu krásnym lesom odhradené.             páru tomu človek na zemi nenájde.

o tomto národe rád dačo rozprávať.

Je to národ živý, je to národ pilný,

miluje robotu, práce sa nebojí.

Rád zavčasu vstáva, rád si statok chová,

nie div, že ho pri tom pán boh požehnáva.

Je to národ zdravý, je to národ vážny,

čo si nahonobil, to si aj zachráni.

Ver, kde si náš Trpák domčok ustanoví,

tam kolo domčoku aj záhradku stvorí.

V gazdovstve tomuto národu niet páru,

zoral by on ešte aj najtvrdšiu „járdu";

Na úvratiach cestu vždycky nechá,

no keď to pošliapu, tak pokušenie má.

Ale z roka na rok zase cestu zorie

a na mäkkej roli robia sa koľaje.

Rád on v svojom býva, miluje slobodu,

na pánov sa hnevá, bo tí zle gazdujú.

Je to národ skúpy, strašne varovčivý;

ak môže, tak mnoho aj na čreve zvýšli.

Kačky, morky, husy gazdiná odpredá,

maslo, tvaroh, vajcia vraj páni pojedia.

Závidí tým pánom, že tí dobre žijú, ale

čože bude gazdiná bez trhu? Veď keby

tí páni tiež tak zvyšovali, komu by

gazdinky tovar popredali? Vo vernom

šafárení je i veľká cena, kde takýto

národ - bohatá krajina. Hej, trpáci

moji, vážte svoje cnosti, pracovitá snaha

- to je dar milosti. Môj národ je, no

strašne pachtivý, ruka k sebe krivá

majetok honobí; jeho gazdovanie až tam

ho zavedie, že si dušu škvrní a tupí

svedomie. Sklady odorává, lebo

premetáva, svoj statok po cudzom rád si

vychováva. Zvyšovať, pracovať, to sú

krásne cnosti, ale len ak pri tom duši si

neškodí. Ej, trpáci moji, dajteže si

pozor, nech nevedú o vás tak čierny

rozhovor. Ej, Trpák môj drahý, kdeže sa

to vzalo, že vravia o tebe také

porekadlo: „Vypil by vraj vďačne, ale si

šanuje", keď „potya" môže piť, vtedy sa

opije. Preto ide Trpák s radosťou na

svadbu, tam neje zo svojho, pije bez

chotáru. Hej, Trpáci moji, nerobme si

hanbu, takýmto spôsobom neklaďme na

gambu. Rodní bratia moji, postavme sa

hore, lebo satan nespí, prv než bude

pozde. Ale niekto povie: načo

napomínať? Veď Trpák je dobrý

a vie sa aj zachovať.

1935