Za dobré skutky
nečakaj dobré,
otrhaný básnik
zmoknutý žobre.
Žobroní o dobro
varujúc sa zla,
stránia sa ho ako
prašivého psa.
Všetko je aj naše
to čo je tvoje,
ale čo je naše,
nebude tvoje.
Také sú pravidlá
súčasných mravov,
pošlú ťa do pekla
s morálkou starou.
Ale raz aj na nich
príde veľký krach,
kriesiť budú pravdu
pochovanú v prach.
Medveď vyšiel z jaskyne
a v zasneženej praskline
uvidel svoj tieň.
Hneď sa vrátil do brloha,
aby sa tam celý znova
ponoril v svoj
bežný zimný sen.
Či sa páči, lebo nie,
to je pre nás znamenie,
že bude tuhý mráz.
Ešte bude dlho zima,
nie je to však jeho vina,
že sa schoval,
a už drieme zas.
Nech sa nikto nezlostí,
že prevládajú radosti
v tejto zime tiež.
Nebuď zmrzliak zmrznutý,
neseď k peci prikutý,
zdravý pohyb
čaká ťa, nuž bež.
Nemáš sánky, buď lyže?
Prichystaj si korčule
na jazerný ľad.
Zo snehu raz bude mláka,
teraz stavaj snehuliaka,
nie potom, keď
znova skvitne sad.