Nové verše Alexandra Kormoša

prekrásny Boží dar.

Básnik

Za dobré skutky

nečakaj dobré,

otrhaný básnik

zmoknutý žobre.

Žobroní o dobro

varujúc sa zla,

stránia sa ho ako

prašivého psa.

Všetko je aj naše

to čo je tvoje,

ale čo je naše,

nebude tvoje.

Také sú pravidlá

súčasných mravov,

pošlú ťa do pekla

s morálkou starou.

Ale raz aj na nich

príde veľký krach,

kriesiť budú pravdu

pochovanú v prach.

Zima

Medveď vyšiel z jaskyne

a v zasneženej praskline

uvidel svoj tieň.

Hneď sa vrátil do brloha,

aby sa tam celý znova

ponoril v svoj

bežný zimný sen.

Či sa páči, lebo nie,

to je pre nás znamenie,

že bude tuhý mráz.

Ešte bude dlho zima,

nie je to však jeho vina,

že sa schoval,

a už drieme zas.

Nech sa nikto nezlostí,

že prevládajú radosti

v tejto zime tiež.

Nebuď zmrzliak zmrznutý,

neseď k peci prikutý,

zdravý pohyb

čaká ťa, nuž bež.

Nemáš sánky, buď lyže?

Prichystaj si korčule

na jazerný ľad.

Zo snehu raz bude mláka,

teraz stavaj snehuliaka,

nie potom, keď

znova skvitne sad.