Prešlo leto a jeseň zdravia na nohách zatvrdnuté oblaky. Ešte sú zelené po agátoch listy, ibaže tie túžby po úspechoch nám zase zmizli.
Ožltli listy,
niektoré už sú
celkom hrdzavé!
Dážď sprevádza
vietor studený!
Ale na námestí
jeden smrek
je ešte
sýtozelený!
Ctia si nás
bez hláv návalom!
Trpíme pod kontrolou!
Ako slepých nás
skúsení vedú.
Denne prežívame biedu.
Veríme každému?!
A vo všetkom?!
Sme tí,
čo len túžby majú,
v sľuboch uspokojení
výborne plávajú!
Do uší im
cudzie husy gágajú!
Predsa sa nepoučia,
preto nikdy nič
vážneho nemajú!
V slnečných lúčoch sa
kúpu sivé oblaky!
Prešlo leto
a jeseň zdravia
na nohách
zatvrdnuté oblaky!
Ešte sú zelené
po agátoch listy,
ibaže tie túžby
po úspechoch nám
zase zmizli!
V prvej línii
dôveru so sebou
dávno strhla doba!
Vládne
ohňami plná zloba?
Ľudia, pozor!
Všetkého,
najmä sľubov,
už máme dosť.
Pre nás je
vážny hosť!
Prežiť, prežiť...
- to prináša ozvena
Ešte bez mena,
... bez mena!
Vábila ma k sebe
čierna noc,
ukazovala
svoju moc!
Lenže ja,
už skúsený starec,
nebál som sa v tme,
veď nádeje ma
sprevádzali
v každom sne!
Žijeme na polopravdách
s maskami na tvárach.
Preto nám vymierajú
celé pokolenia!
Ale my,
naivní,
ďalej čakáme
na večné vykúpenia!
Prorokujú nám
všedné dni!
Preniká až do myšlienok
suchá udalosť!
My, národnostní synovia,
putujeme
s neznesiteľnými ťarchami!
Ale plní túžob
aspoň raz sa
dostať
pod ochranu múdrosti!
Ešte som?!
Žijem!
Poznám ľudí,
- veci.
A silu moci!
Viem, čo viem!
Nádej dáva
aj mne zem!
Joj, tie
polopravdy!
Na mnohých miestach
vládne klam!
Pravý vždy
zostane
iba sám
- sám!
Doba vedome ničila!
Vôbec nectila
slaný znoj!
Len nútila
na tvrdý boj!
Hrdina neplače,
ďalej listuje
a nehovorí
nikdy joj!
Hviezdami
posiata
augustová!
Skvelým,
tajuplným
mesiacom osvietená!
Myšlienky mi
v nej
plným prúdom
blúdili
hore, dolu,
každá mala
cestu svoju!
Ale nečakane,
odrazu,
jedna vykúzlila tú
veľmi skorú
lásku prvú!
blúdime v dejinách,
hľadáme si miesto,
ani sklamaný hrdina
bez úspechov
sa túlajúci v ruinách!
Otázkami straší doba!
Podlíha jej
šíry svet!
Došiel
jesenný mráz!
Zničil čerstvý kvet!
ktorý sa v šťastí
opeká!
Pozná skromnosť
- seba!
I tajnosti sveta!
O pravde vie
- smie,
aspoň
jednu čistú vetu.
Nad túžbami si
vedome
i triezvo panuje.
Svojmu cieľu
a všedným dňom
vždycky
pánom je
- pánom je!
Časy rozgúľali sny,
po stopách im
vyrástli nové ruiny,
ktoré šance hubili!
Krúti sa
vôkol nás
láska rozbitá -
aj všedným dňom
nádej odkvitá,
ako
falošné túžby
cúdia cez sitá!
plynú dni
v svojskom omame.
Čas nám mohoráz
aj sny rýchlo rozláme.
Nad hlavami
visí čiernota,
dni pravdy,
nedá pokoj tá psota!
Na okraji tuláci si
nové túžby hľadajú.
Sú beznádejné,
ale predsa
na niečo čakajú!
- čakajú!