Básne Juraja Dolnozemského

Prešlo leto a jeseň zdravia na nohách zatvrdnuté oblaky. Ešte sú zelené po agátoch listy, ibaže tie túžby po úspechoch nám zase zmizli.

Jeseň a smrek

Ožltli listy,

niektoré už sú

celkom hrdzavé!

Dážď sprevádza

vietor studený!

Ale na námestí

jeden smrek

je ešte

sýtozelený!

Vysvedčenie

Ctia si nás

bez hláv návalom!

Trpíme pod kontrolou!

Ako slepých nás

skúsení vedú.

Denne prežívame biedu.

Veríme každému?!

A vo všetkom?!

Sme tí,

čo len túžby majú,

v sľuboch uspokojení

výborne plávajú!

Do uší im

cudzie husy gágajú!

Predsa sa nepoučia,

preto nikdy nič

vážneho nemajú!

Malý sebaklam...

V slnečných lúčoch sa

kúpu sivé oblaky!

Prešlo leto

a jeseň zdravia

na nohách

zatvrdnuté oblaky!

Ešte sú zelené

po agátoch listy,

ibaže tie túžby

po úspechoch nám

zase zmizli!

Ozvena

V prvej línii

dôveru so sebou

dávno strhla doba!

Vládne

ohňami plná zloba?

Ľudia, pozor!

Všetkého,

najmä sľubov,

už máme dosť.

Pre nás je

vážny hosť!

Prežiť, prežiť...

- to prináša ozvena

Ešte bez mena,

... bez mena!

Sen a noc...

Vábila ma k sebe

čierna noc,

ukazovala

svoju moc!

Lenže ja,

už skúsený starec,

nebál som sa v tme,

veď nádeje ma

sprevádzali

v každom sne!

Ako naivní...

Žijeme na polopravdách

s maskami na tvárach.

Preto nám vymierajú

celé pokolenia!

Ale my,

naivní,

ďalej čakáme

na večné vykúpenia!

Múdrosť a my

Prorokujú nám

všedné dni!

Preniká až do myšlienok

suchá udalosť!

My, národnostní synovia,

putujeme

s neznesiteľnými ťarchami!

Ale plní túžob

aspoň raz sa

dostať

pod ochranu múdrosti!

Áno, áno...

Ešte som?!

Žijem!

Poznám ľudí,

- veci.

A silu moci!

Viem, čo viem!

Nádej dáva

aj mne zem!

Joj, tie

polopravdy!

Na mnohých miestach

vládne klam!

Pravý vždy

zostane

iba sám

- sám!

Joj nikdy...

Doba vedome ničila!

Vôbec nectila

slaný znoj!

Len nútila

na tvrdý boj!

Hrdina neplače,

ďalej listuje

a nehovorí

nikdy joj!

Noc bez oblakov...

Hviezdami

posiata

augustová!

Skvelým,

tajuplným

mesiacom osvietená!

Myšlienky mi

v nej

plným prúdom

blúdili

hore, dolu,

každá mala

cestu svoju!

Ale nečakane,

odrazu,

jedna vykúzlila tú

veľmi skorú

lásku prvú!

Sme oslovení časom

blúdime v dejinách,

hľadáme si miesto,

ani sklamaný hrdina

bez úspechov

sa túlajúci v ruinách!

Otázkami straší doba!

Podlíha jej

šíry svet!

Došiel

jesenný mráz!

Zničil čerstvý kvet!

Spovedám človeka

ktorý sa v šťastí

opeká!

Pozná skromnosť

- seba!

I tajnosti sveta!

O pravde vie

- smie,

aspoň

jednu čistú vetu.

Nad túžbami si

vedome

i triezvo panuje.

Svojmu cieľu

a všedným dňom

vždycky

pánom je

- pánom je!

Tie sitá

Časy rozgúľali sny,

po stopách im

vyrástli nové ruiny,

ktoré šance hubili!

Krúti sa

vôkol nás

láska rozbitá -

aj všedným dňom

nádej odkvitá,

ako

falošné túžby

cúdia cez sitá!

Míňajú sa

plynú dni

v svojskom omame.

Čas nám mohoráz

aj sny rýchlo rozláme.

Nad hlavami

visí čiernota,

dni pravdy,

nedá pokoj tá psota!

Na okraji tuláci si

nové túžby hľadajú.

Sú beznádejné,

ale predsa

na niečo čakajú!

- čakajú!