Literárny večierok ● K 80. narodeninám Juraja Dolnozemského
80. narodeniny komlóšskeho básnika Juraja Dolnozemského prišli osláviť
do Župnej knižnice a domu vedomostí v Békešskej Čabe početní záujemcovia.
Jubilantovi prišli zagratulovať okrem organizátorov, ktorými okrem hostiteľskej inštitúcie boli Slovenská samospráva Békešskej Čaby, Slovenská samospráva Békešskej župy a Čabianska organizácia Slovákov, aj početní Slováci zo župného sídla a z jeho rodiska, ale aj čitatelia jeho diel z rôznych slovenských osád župy a regiónu.
- Dnes vám predstavujeme básnika, ktorý žije v Slovenskom Komlóši na Dolnej zemi, medzi nami a ktorý si svoje srdce vylieva na papier... - povedal na úvod predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraj Ando.
V prvej časti literárneho večierka básnika pozdravila mladšia generácia. Po komlóšskych slovenských piesňach v podaní Márie Felegyiovej a Zuzany Šutovej a interpretácii slovenských ľudových piesní citarovej kapely čabianskej slovenskej školy vzdali hold Jurajovi Dolnozemskému študentky slovenského gymnázia prednesom výberu z jeho tvorby.
Predstavenia života a tvorby básnika sa ujala riaditeľka župnej knižnice Zuzana Lonovičová, ktorá podala detailný prehľad životných peripetií, záľub, z ktorých najvýznamnejšia je zbieranie hmotných pamiatok tradičnej slovenskej kultúry, ako aj diel a básnických zbierok i početných vyznamenaní J. Dolnozemského. Vyzdvihla, že písať začal až ako päťdesiatročný a dodnes je uznávaným kronikárom slovenskej minulosti na Dolnej zemi. Pritom jeho tvorbu si vysoko cenia nielen v kruhu Slovákov v Maďarsku, ale aj v našej materskej krajine. O jeho dielach písali recenzie o. i. Oldřích Kníchal, Alexander Kormoš, Peter Andruška a Mária Fazekašová, ktorá sa o ňom zmieňuje takto: - Len to môžeme dať, čo je naše. Materinská reč je naša. Tú dávame, odovzdáme z pokolenia na pokolenie. Otázka, či je to tak, je vyjadrená... alegoricky vo veršoch Juraja Dolnozemského, ktorý sa vyjadruje priamo, bez okolkov, žaluje sa, obviňuje a hlavne vyzýva...
- Kto vie krajšie vyjadriť ľudské city a myšlienky ako spisovateľ a básnik? V básnictve sa odzrkadľuje osobnosť, ľudská duša a všetky tie poklady, ktoré sú človeku veľmi cenné. My sme to dostali od nášho Ďuri báčiho. Ďakujeme mu a do ďalšej tvorby mu želáme veľa zdravia... - dodala Z. Lonovičová.
Recitáciami básní Juraja Dolnozemského prekvapili obecenstvo aktivistky čabianskej slovenskej komunity. Podľa riaditeľky Domu slovenskej kultúry Anny Ištvánovej básnik svojimi veršami dokáže podať úprimné vyznanie o živote a prírode na Dolnej zemi, ktorá je pre väčšinu účastníkov večierka najkrajšou, pretože je ich rodným krajom...
Druhá časť stretnutia s dojímavým momentom - pozdravom „kolegu“ čabianskeho slovenského básnika Michala Čičeľa vo forme príležitostnej básne, patrila besede s Jurajom Dolnozemským. Otázky mu kládol Juraj Ando. Básnik si zaspomínal na svoje detstvo, na začiatky svojej dráhy, na slovenské prvotiny v Škole milovníkov literatúry na stránkach Ľudových novín, pod ktoré sa podpisoval ako jeden Dolnozemčan, podľa čoho dostal od básnika Gregora Papučka, redaktora rubriky, dnes už zaužívané básnické meno Dolnozemský. O svojom vzťahu k rodnému kraju uviedol, že ako člen rôznych odborných zoskupení spisovateľov a básnikov často pobudne v hornatých krajoch, páčia sa mu hory, avšak nikdy nemožno vedieť, čo je za nimi. Pre nás je Dolná zem ako taká otvorená kniha... Okrem svojej básnickej tvorby za formu úcty k predkom pokladá aj svoju zberateľskú činnosť, veď aj v tradičných ľudových predmetoch je zachovaný duch komlóšskych Slovákov. Jubilant dodal, že jeho diela by nemohli uzrieť svetlo sveta bez pevného rodinného zázemia, neúnavnej podpory manželky a dvoch dcér, ktoré boli prítomné aj na oslave.
- Obohatili ste nás svojou rozsiahlou tvorbou, vážime si vás ako významného básnika, zberateľa ľudových predmetov a národopisca, dobrého Slováka a v neposlednom rade vynikajúceho človeka, - zablahoželal jubilantovi v mene Slovenskej samosprávy Békešskej župy Tibor Mótyán a odovzdal mu obraz čabianskeho maliara Pavla Pataja. Po gratuláciách predstaviteľov rôznych orgánov a organizácií regiónu (Slovenská škola v Békešskej Čabe, Slovenská samospráva v Sarvaši, Spolok segedínskych Slovákov a Evanjelická cirkev a. v. v Slovenskom Komlóši) a po dôstojnej oslave vzácneho životného jubilea čakala básnika neľahká úloha: pokrájať sviatočnú tortu, ktorou pohostil svojich čitateľov a priateľov...