Literárny večierok ● K 80. narodeninám Juraja Dolnozemského

80. narodeniny komlóšskeho básnika Juraja Dolnozemského prišli osláviť

do Župnej knižnice a domu vedomostí v Békešskej Čabe početní záujemcovia.

„Pre nás je Dolná zem ako taká otvorená kniha...“

Jubilantovi prišli zagratulovať okrem organizátorov, ktorými okrem hostiteľskej inštitúcie boli Slovenská samospráva Békešskej Čaby, Slovenská samospráva Békešskej župy a Čabianska organizácia Slovákov, aj početní Slováci zo župného sídla a z jeho rodiska, ale aj čitatelia jeho diel z rôznych slovenských osád župy a regiónu.

- Dnes vám predstavujeme básnika, ktorý žije v Slovenskom Komlóši na Dolnej zemi, medzi nami a ktorý si svoje srdce vylieva na papier... - povedal na úvod predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraj Ando.

V prvej časti literárneho večierka básnika pozdravila mladšia generácia. Po komlóšskych slovenských piesňach v podaní Márie Felegyiovej a Zuzany Šutovej a interpretácii slovenských ľudových piesní citarovej kapely čabianskej slovenskej školy vzdali hold Jurajovi Dolnozemskému študentky slovenského gymnázia prednesom výberu z jeho tvorby.

Predstavenia života a tvorby básnika sa ujala riaditeľka župnej knižnice Zuzana Lonovičová, ktorá podala detailný prehľad životných peripetií, záľub, z ktorých najvýznamnejšia je zbieranie hmotných pamiatok tradičnej slovenskej kultúry, ako aj diel a básnických zbierok i početných vyznamenaní J. Dolnozemského. Vyzdvihla, že písať začal až ako päťdesiatročný a dodnes je uznávaným kronikárom slovenskej minulosti na Dolnej zemi. Pritom jeho tvorbu si vysoko cenia nielen v kruhu Slovákov v Maďarsku, ale aj v našej materskej krajine. O jeho dielach písali recenzie o. i. Oldřích Kníchal, Alexander Kormoš, Peter Andruška a Mária Fazekašová, ktorá sa o ňom zmieňuje takto: - Len to môžeme dať, čo je naše. Materinská reč je naša. Tú dávame, odovzdáme z pokolenia na pokolenie. Otázka, či je to tak, je vyjadrená... alegoricky vo veršoch Juraja Dolnozemského, ktorý sa vyjadruje priamo, bez okolkov, žaluje sa, obviňuje a hlavne vyzýva...

- Kto vie krajšie vyjadriť ľudské city a myšlienky ako spisovateľ a básnik? V básnictve sa odzrkadľuje osobnosť, ľudská duša a všetky tie poklady, ktoré sú človeku veľmi cenné. My sme to dostali od nášho Ďuri báčiho. Ďakujeme mu a do ďalšej tvorby mu želáme veľa zdravia... - dodala Z. Lonovičová.

Recitáciami básní Juraja Dolnozemského prekvapili obecenstvo aktivistky čabianskej slovenskej komunity. Podľa riaditeľky Domu slovenskej kultúry Anny Ištvánovej básnik svojimi veršami dokáže podať úprimné vyznanie o živote a prírode na Dolnej zemi, ktorá je pre väčšinu účastníkov večierka najkrajšou, pretože je ich rodným krajom...

Druhá časť stretnutia s dojímavým momentom - pozdravom „kolegu“ čabianskeho slovenského básnika Michala Čičeľa vo forme príležitostnej básne, patrila besede s Jurajom Dolnozemským. Otázky mu kládol Juraj Ando. Básnik si zaspomínal na svoje detstvo, na začiatky svojej dráhy, na slovenské prvotiny v Škole milovníkov literatúry na stránkach Ľudových novín, pod ktoré sa podpisoval ako jeden Dolnozemčan, podľa čoho dostal od básnika Gregora Papučka, redaktora rubriky, dnes už zaužívané básnické meno Dolnozemský. O svojom vzťahu k rodnému kraju uviedol, že ako člen rôznych odborných zoskupení spisovateľov a básnikov často pobudne v hornatých krajoch, páčia sa mu hory, avšak nikdy nemožno vedieť, čo je za nimi. Pre nás je Dolná zem ako taká otvorená kniha... Okrem svojej básnickej tvorby za formu úcty k predkom pokladá aj svoju zberateľskú činnosť, veď aj v tradičných ľudových predmetoch je zachovaný duch komlóšskych Slovákov. Jubilant dodal, že jeho diela by nemohli uzrieť svetlo sveta bez pevného rodinného zázemia, neúnavnej podpory manželky a dvoch dcér, ktoré boli prítomné aj na oslave.

- Obohatili ste nás svojou rozsiahlou tvorbou, vážime si vás ako významného básnika, zberateľa ľudových predmetov a národopisca, dobrého Slováka a v neposlednom rade vynikajúceho človeka, - zablahoželal jubilantovi v mene Slovenskej samosprávy Békešskej župy Tibor Mótyán a odovzdal mu obraz čabianskeho maliara Pavla Pataja. Po gratuláciách predstaviteľov rôznych orgánov a organizácií regiónu (Slovenská škola v Békešskej Čabe, Slovenská samospráva v Sarvaši, Spolok segedínskych Slovákov a Evanjelická cirkev a. v. v Slovenskom Komlóši) a po dôstojnej oslave vzácneho životného jubilea čakala básnika neľahká úloha: pokrájať sviatočnú tortu, ktorou pohostil svojich čitateľov a priateľov...

(csl)

Archív:

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/archive/19

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3668

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=842&Itemid=110

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=1031

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7495