Jeden z najvýznamnejších básnikov, redaktorov a publicistov Slovákov v Maďarsku Alexander Kormoš (nar. 10. 04. 1941) v uplynulých dňoch oslávil životné jubileum.
Alexander Kormoš sa narodil 10. apríla 1941 v pilíšskom Santove. Po maturite v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave získal diplom stredoškolského profesora slovenčiny a ruštiny na Univerzite ELTE. Pracoval v aparáte Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, v redakcii Ľudových novín, v budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pracoval vo Vydavateľstve učebníc (Tankönyvkiadó), kde redigoval slovenské učebnice každého stupňa, respektíve literárne a všetky iné publikácie (národopis, ľudové piesne, atď.) Slovákov v Maďarsku. Zaoberal sa aj zbieraním ľudovej hudby: r. 1900 vydal bohatú zbierku ľudových piesní F santofském Pilíši zo svojej rodnej obce. Bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom zaniknutého Literárneho a kultúrnospoločenského štvrťročníka SME, z ktorého vyšlo spolu 15 čísel medzi rokmi 1988-1992. Doteraz vydal spolu 9 samostatných publikácií, z toho 7 zbierok z beletrie a ďalšie 4 jeho literárne rukopisy čakajú na vydanie už viac desaťročí.
Básnik a prekladateľ patriaci do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku, je spoluautorom antológií vydaných vo vydavateľstve Tankönyvkiadó v Budapešti Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980) a Chodníky (1984), respektíve autorom samostatných zbierok Polyfónia I (Tankönyvkiadó, 1981), Polyfónia II (Tankönyvkiadó, 1986) a Plamene jazyka (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986), Ohnivá kytica (ZSSUM, Budapešť 1991, Okrídľovanie kosou (SOS, NTK, BP 1995), Aforizmy. Publikácia SOS. (VE, NTK, BP 1977). Rozdúchať stlmený plameň. Sonety. Publikácia CSS a ZSSUM. (V. Croatica, BP 2003). Polyfónia II disponuje podobnou štruktúrou a misijnou funkciou ako jeho prvá knižka, v ktorej harmonicky zaznievajú štyri rôzne, ale rovnocenné hlasy (slovenské a maďarské pôvodné básne, respektíve preklady zo slovenskej a maďarskej poézie).
Od r. 1973 píšuci a publikujúci básnik hneď od počiatku sa snaží o uskutočnenie symetrického bilingvizmu. Jeho dvojjazyčnosť je práve taká prirodzená ako vedomé prijatie úlohy sprostredkovateľa hodnôt dvoch literatúr. Jav bilingvizmu a bikultúry sa nezhoduje s nijakou formou ani stupňom asimilácie. Naopak: osvojenie si reči a kultúry menšiny a väčšiny je jedinou schodnou cestou z hľadiska zachovania národnostného bytia. Znalosť slovenskej reči a kultúry slúži zachovaniu národnostnej identity, znalosť maďarskej reči a kultúry slúži integrácii vo väčšinovej spoločnosti a tlmočenie literárnych hodnôt je zase povolané slúžiť špeciálnej úlohe národnosti, jej funkcii mosta.
http://www.luno.hu/content/view/778/63
http://www.luno.hu/content/view/618/34
http://www.luno.hu/content/view/512/93
http://www.luno.hu/content/view/727/63
http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/archive/4
Z čistého prameňa
do čistého pohára
toľko nádeje nalej,
čo postačí do rána
prežiť a rozhodnúť:
ako ďalej.
Z čistého svedomia
do skrehnutých duší
toľko posily nalej,
koľko stačiť musí
k zdolaniu prekážok
cestou ďalej.
/: Násilne pomaďarčovaní Slováci :/
/: pražia fašiangové šišky,
Maďarom núkajú čabianske klobásy. :/
/: Násilne pomaďarčovaní školáci :/
/: dávno stratili rodnú reč,
ani ich rodičia nie sú už Slováci. :/
Dumá starý oráč,
poháňajúc vola:
Chvála Pánu Bohu,
zoraná je roľa.
Vezie sa i muška
na chrbáte vola,
letí tade komár,
spýta sa jej zhora:
Čo tu robíš, muška,
na chrbáte vola?
Nafúkaná muška
dá sa vystatovať:
Nevidíš, ty slepý,
že sme boli orať?
František Čičman sa narodil r. 1957 v Békešskej Čabe
preto, aby bolo o jedného Slováka na svete viac,
a zomrel ako Csicsmány Ferenc r. 2037 v Budapešti
preto, aby bolo o jedného Maďara na szvetye menyej.
Ktorá je tá
hodnoverná miera
v hodnotení
umelcovho diela?
Aj najväčší básnik
starne, ba umiera.
Ale jeho talent
nestarne, ten spieva.
A odkaz jeho diela,
tak ako aj viera,
nikdy neumiera.
Železná logika
pravého básnika
nevdojak vyniká:
Zaskočí, preskočí
múdreho kritika.