A+ A A-

Z veršov Alexandra Kormoša - Životné jubileum nášho básnika

Jeden z najvýznamnejších básnikov, redaktorov a publicistov Slovákov v Maďarsku Alexander Kormoš (nar. 10. 04. 1941) v uplynulých dňoch oslávil životné jubileum.


Alexander Kormoš sa narodil 10. apríla 1941 v pilíšskom Santove. Po maturite v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave získal diplom stredoškolského profesora slovenčiny a ruštiny na Univerzite ELTE. Pracoval v aparáte Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, v redakcii Ľudových novín, v budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pracoval vo Vydavateľstve učebníc (Tankönyvkiadó), kde redigoval slovenské učebnice každého stupňa, respektíve literárne a všetky iné publikácie (národopis, ľudové piesne, atď.) Slovákov v Maďarsku. Zaoberal sa aj zbieraním ľudovej hudby: r. 1900 vydal bohatú zbierku ľudových piesní F santofském Pilíši zo svojej rodnej obce. Bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom zaniknutého Literárneho a kultúrnospoločenského štvrťročníka SME, z ktorého vyšlo spolu 15 čísel medzi rokmi 1988-1992. Doteraz vydal spolu 9 samostatných publikácií, z toho 7 zbierok z beletrie a ďalšie 4 jeho literárne rukopisy čakajú na vydanie už viac desaťročí.

Básnik a prekladateľ patriaci do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku, je spoluautorom antológií vydaných vo vydavateľstve Tankönyvkiadó v Budapešti Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980) a Chodníky (1984), respektíve autorom samostatných zbierok Polyfónia I (Tankönyvkiadó, 1981), Polyfónia II (Tankönyvkiadó, 1986) a Plamene jazyka (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986), Ohnivá kytica (ZSSUM, Budapešť 1991, Okrídľovanie kosou (SOS, NTK, BP 1995), Aforizmy. Publikácia SOS. (VE, NTK, BP 1977). Rozdúchať stlmený plameň. Sonety. Publikácia CSS a ZSSUM. (V. Croatica, BP 2003).  Polyfónia II disponuje podobnou štruktúrou a misijnou funkciou ako jeho prvá knižka, v ktorej harmonicky zaznievajú štyri rôzne, ale rovnocenné hlasy (slovenské a maďarské pôvodné básne, respektíve preklady zo slovenskej a maďarskej poézie).

Od r. 1973 píšuci a publikujúci básnik hneď od počiatku sa snaží o uskutočnenie symetrického bilingvizmu. Jeho dvojjazyčnosť je práve taká prirodzená ako vedomé prijatie úlohy sprostredkovateľa hodnôt dvoch literatúr. Jav bilingvizmu a bikultúry sa nezhoduje s nijakou formou ani stupňom asimilácie. Naopak: osvojenie si reči a kultúry menšiny a väčšiny je jedinou schodnou cestou z hľadiska zachovania národnostného bytia. Znalosť slovenskej reči a kultúry slúži zachovaniu národnostnej identity, znalosť maďarskej reči a kultúry slúži integrácii vo väčšinovej spoločnosti a tlmočenie literárnych hodnôt je zase povolané slúžiť špeciálnej úlohe národnosti, jej funkcii mosta.

Plamene jazyka - O zabudnutej zbierke básní A. Kormoša

http://www.luno.hu/content/view/778/63

Nesiem ti ohnivú kyticu... - Alexander Kormoš: Básnik a žena

http://www.luno.hu/content/view/618/34

Verše Alexandra Kormoša

http://www.luno.hu/content/view/512/93

http://www.luno.hu/content/view/727/63

http://hosting.brain.sk/szlovakirok.hu/index.php/article/archive/4

 

Alexander Kormoš

Ako ďalej?

Z čistého prameňa

do čistého pohára

toľko nádeje nalej,

čo postačí do rána

prežiť a rozhodnúť:

ako ďalej.

 

Z čistého svedomia

do skrehnutých duší

toľko posily nalej,

koľko stačiť musí

k zdolaniu prekážok

cestou ďalej.

 

Pilíšsky Santov 2008

 

Bývalí Slováci

(Na nôtu Pilíšski Slováci)

/: Násilne pomaďarčovaní Slováci :/

/: pražia fašiangové šišky,

Maďarom núkajú čabianske klobásy. :/

 

/: Násilne pomaďarčovaní školáci :/

/: dávno stratili rodnú reč,

ani ich rodičia nie sú už Slováci. :/

 

Pilíšsky Santov 13. mája 2008

 

Muška a komár

(Opus Ezopus)

Dumá starý oráč,

poháňajúc vola:

 

Chvála Pánu Bohu,

zoraná je roľa.

 

Vezie sa i muška

na chrbáte vola,

 

letí tade komár,

spýta sa jej zhora:

 

Čo tu robíš, muška,

na chrbáte vola?

 

Nafúkaná muška

dá sa vystatovať:

 

Nevidíš, ty slepý,

že sme boli orať?

 

Pilíšsky Santov 2008

 

Náhrobný nápis

(Dôsledok násilnej maďarizácie)

František Čičman sa narodil r. 1957 v Békešskej Čabe

preto, aby bolo o jedného Slováka na svete viac,

a zomrel ako Csicsmány Ferenc r. 2037 v Budapešti

preto, aby bolo o jedného Maďara na szvetye menyej.

 

Pilíšsky Santov 2008

 

Talent nestarne

Ktorá je tá

hodnoverná miera

v hodnotení

umelcovho diela?

 

Aj najväčší básnik

starne, ba umiera.

Ale jeho talent

nestarne, ten spieva.

 

A odkaz jeho diela,

tak ako aj viera,

nikdy neumiera.

 

Pilíšsky Santov 12. mája 2009

 

Logika

Železná logika

pravého básnika

nevdojak vyniká:

Zaskočí, preskočí

múdreho kritika.

 

Pilíšsky Santov 2009

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Máj 2025
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.