Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti na službách Božích oslávil pamiatku reformácie. Poďakovali sme za bohaté duchovné dedičstvo, ktoré sme dostali od nášho Hospodina cez našich predkov.
(Židom 13:7.)
Sme vďační, že náš Pán zachránil svojho ľudu, cirkev, ktorú spasil, vykúpil - ako apoštol Peter hovorí: „nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista“ (1. List ap. Petra) Poďakovali sme nášmu Pánovi, že môžeme spievať, modliť sa, čítať a počúvať slovo Božie v jazyku našich slovenských predkov. Aj tieto dary patria vlastne do kruhu dedičstva reformácie. V záverečnej časti služieb Božích sme si spomenuli na našich milých zosnulých.
Po službách Božích sme sa s našimi bratmi a sestrami vybrali do cintorína vzdať hold nášmu bývalému bratovi farárovi, slovenskému biskupovi Danielovi Bachátovi. Slovenskú samosprávu v Budapešti zastupovala predsedníčka Zuzana Hollósyová, Klub slovenských dôchodcov jeho vedúca Eva Svitilová a prítomná bola aj delegácia nášho cirkevného zboru. Po položení vencov vďaky na hrob sme vykonali krátku pobožnosť podľa Slova proroka Daniela 12.3: „Múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.” Môžeme podakovať nášmu Pánovi, ktorý nám daroval také ligotajúce sa hviezdy, takých veriacich a takých slovenských farárov a biskupov, aký bol aj Daniel Bachát, ktorý mnohých privádzal ku spravodlivosti. Mnohým ukázal cestu a smer ku prameňom večného Svetla, k Pánovi Ježišovi Kristovi. Nesmieme na to zabúdať, máme na to vždy s vďačnosťou myslieť. Pri hrobe nášho brata farára a biskupa sme si pripomenuli, že náš slovenský cirkevný zbor v budúcom roku oslávi 150. výročie svojho založenia. Ak nám náš Pán pomôže, chceli by sme dať urobiť jednu pamätnú tabuľu zboru a jednu Danielovi Bachátovi, ktorý tu s láskou a verne slúžil 30 rokov. K tomu prosíme od nášho Pána ďalšie požehnanie, milosť a pomoc. Veď On miluje a neopusti svoj ľud. Chce nás i naďalej žehnať a zachovávať. Našu spomienku sme skončili modlitbou „Otče náš...”