Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti na službách Božích oslávil pamiatku reformácie. Poďakovali sme za bohaté duchovné dedičstvo, ktoré sme dostali od nášho Hospodina cez našich predkov.

„Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.”

(Židom 13:7.)

Sme vďační, že náš Pán zachránil svojho ľudu, cirkev, ktorú spasil, vykúpil - ako apoštol Peter hovorí: „nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista“ (1. List ap. Petra) Poďakovali sme nášmu Pánovi, že môžeme spievať, modliť sa, čítať a počúvať slovo Božie v jazyku našich slovenských predkov. Aj tieto dary patria vlastne do kruhu dedičstva reformácie. V záverečnej časti služieb Božích sme si spomenuli na našich milých zosnulých.

Po službách Božích sme sa s našimi bratmi a sestrami vybrali do cintorína vzdať hold nášmu bývalému bratovi farárovi, slovenskému biskupovi Danielovi Bachátovi. Slovenskú samosprávu v Budapešti zastupovala predsedníčka Zuzana Hollósyová, Klub slovenských dôchodcov jeho vedúca Eva Svitilová a prítomná bola aj delegácia nášho cirkevného zboru. Po položení vencov vďaky na hrob sme vykonali krátku pobožnosť podľa Slova proroka Daniela 12.3: „Múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.” Môžeme podakovať nášmu Pánovi, ktorý nám daroval také ligotajúce sa hviezdy, takých veriacich a takých slovenských farárov a biskupov, aký bol aj Daniel Bachát, ktorý mnohých privádzal ku spravodlivosti. Mnohým ukázal cestu a smer ku prameňom večného Svetla, k Pánovi Ježišovi Kristovi. Nesmieme na to zabúdať, máme na to vždy s vďačnosťou myslieť. Pri hrobe nášho brata farára a biskupa sme si pripomenuli, že náš slovenský cirkevný zbor v budúcom roku oslávi 150. výročie svojho založenia. Ak nám náš Pán pomôže, chceli by sme dať urobiť jednu pamätnú tabuľu zboru a jednu Danielovi Bachátovi, ktorý tu s láskou a verne slúžil 30 rokov. K tomu prosíme od nášho Pána ďalšie požehnanie, milosť a pomoc. Veď On miluje a neopusti svoj ľud. Chce nás i naďalej žehnať a zachovávať. Našu spomienku sme skončili modlitbou „Otče náš...”

Hilda Gulácsiová Fabuľová

evanjelická farárka